Pohoda nie je len o hudbe
Dvadsiaty ročník hodnotím veľmi pozitívne, či už organizačne alebo výberom hudby. Rovnako oceňujem, že festival nie je len o hudbe, ale pribudlo aj viac vizuálneho umenia či tancov, a aj zaujímavé diskusie s európskymi spisovateľmi v literárnom stane. Z hudby som mala najväčší zážitok zo skupiny Chicks on Speed, veľmi dobrý bol aj basgitarista Thundercat a elektronické duo Odesza.
The Prodigy bol vrcholom festivalu
Festival organizátori zvládli na výbornej úrovni, čo sa týka parkovania aj stravy, chválim bezproblémové zabezpečenia interview alebo fototermínu účinkujúcich. Na výber bola všehochuť hudby aj diskusií a sprievodných akcií pre zábavu s partiou alebo s novými ľuďmi. Hudobne ma najviac zaujal štyri vystúpenia. Vrcholom pre mňa bolo vystúpenie The Prodigy, ďalej koncert Davida Kollera, spolupráca medzi Janáčkovou filharmóniiou z Ostravy a kapelou Zrní, a nakoniec Parov Stelar.
Nie je čo vytýkať
Vrcholy boli pre mňa vystúpenia PJ Harvey a Jamesa Blaka s prepracovanou dramaturgiou, ale vo všeobecnosti som tento rok nevidel snáď ani jeden úplne slabý koncert. Nechcem to nadhodnotiť, ale máločo možno Pohode tento rok vytknúť.
Kiss 4 Boris a Sigur Rós
Pohodu možno najlepšie vystihla výzva Kiss 4 Boris. Boris Kollár želal Pohode a účastníkom zlé, oni mu posielali radostné fotografie bozkávajúcich sa párov. Ak chcel byť festival tento rok aj o tolerancii, toto bol jasný odkaz, že sa to podarilo. Po hudobnej stránke najvyššie hodnotím koncert islandskej legendy Sigur Rós. Potom to bolo vystúpenie PJ Harvey a kapely Lola Marsh.
Jubilejný dvadsiaty ročník Pohody skončil. Takto si ju zapamätá fotograf Čítajte
