TRENČÍN. Keď Michal Kaščák v nedeľu ráno uzatváral Pohodu, tento ročník hodnotil ako najlepší. Lenže to isté povedal aj pred rokom a hodnotiť čosi bez odstupu je vždy zradné. No tentoraz by predsa len mohol mať pravdu.
Dvadsiatej Pohode sa dá vyčítať len máločo. V skladbe programu, vo vystúpeniach či v atmosfére pod pódiom žiadne viditeľné chyby neboli, počasie bolo znesiteľné, búrky neprišli a aj nehudobný program skrýval mnoho atrakcií. A čo je najdôležitejšie, nesklamali ani hlavné hviezdy festivalu.
Trieštiace sa sklo
Prekonať zážitok zo štvrtkového koncertu PJ Harvey bolo síce náročné, no piatkové hviezdy Islanďania Sigur Rós v tom nevideli žiadnu prekážku. Trio už na úvod zahalil dym, hudobníci prišli pred publikum tesne pred západom slnka. Hudba sa k tomu hodila dokonale. Prvé skladby tvorili najmä z rôznych ambientných hlukov a ruchov. Ich najvýraznejším elementom bol krehký falzet speváka Jónsiho, jeho zraniteľnosť v istom momente dopĺňal zvuk trieštiaceho sa skla.
Hudobníci sa neskôr presunuli od pultov k elektrickým gitarám a bicím, čo koncertu dodalo rockový náboj. Temná atmosféra vydržala až do konca, Sigur Rós boli neustále v dyme, obklopení výnimočnou vizuálnou šou.
Sigur Rós. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Niekedy sa Islanďania strácali v sieťovitých obrazcoch, v reliéfoch hornatej krajiny alebo priamo medzi záhybmi islandských skál. Keď sa navyše dvojica obrazoviek prekryla, vytvárala podmanivý trojdimenzionálny efekt. Možno by však introvertná hudba kapely viac vynikla v skromnejšej šou.
Michal Kaščák venoval ich vystúpenie novinárovi Jurajovi Kušnierikovi, ktorý o hudbe Islandu napísal knihu. V srdci festivalu zas na jeho počesť vyrástla kaviareň.
Neustále v pohybe
Aj sobotňajší headlineri britskí Prodigy zjavne minuli veľa peňazí na nákup reflektorov. Blikajúce svetlá oslepovali ľudí vari do kilometrovej diaľky a ktovie, či by kapela s vyše dvadsaťročnou históriou obstála bez nich. Aspoň to však podčiarkovalo nevyspytateľnú atmosféru ich vystúpení.
Koncert na Pohode pripomínal nespútanú diskotéku z akéhosi podzemného klubu.
Zazneli pritom takmer všetky hity ako Firestarter aj kontroverzná skladba Smack My B***h Up. Vokalisti sa neustále pokúšali vyprovokovať publikum do ešte agresívnejšieho tanca. Kto sa ocitol pod pódiom uprostred skákajúceho davu, ten naživo pocítil silu ravu a big beatu.
Na koncerte Prodigy. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Bolo to drahé aj veľkolepé a ak ste čakali bezstarostnú zábavu, dočkali ste sa. Pochváliť treba aj kondíciu speváka Keitha Flinta, ktorý bol bol neustále v pohybe.
Pre Pohodu to bolo výborné ukončenie narodeninových osláv a dôkaz, že festival dokáže rozumne vyvážiť rôzne druhy hudobných zážitkov. A čo bude ďalej? Festival ešte nemá podpísanú zmluvu o prenájme trenčianskeho letiska, aj keď organizátori veria, že sa im to podarí už čoskoro. Veríme, že Pohode sa naň podarí vrátiť v rovnakej kondícii.
