Vládca ľudoopov z africkej džungle s odvážnym Američanom po boku ako bojovník proti belgickej koloniálnej nadvláde? Vlastne prečo nie, veď v lete plátno znesie všetko - a veľkoformátové plátno 3D kina IMAX dvojnásobne. Len škoda, že režisér prázdninového trháku Legenda o Tarzanovi nám to veľmi neuľahčuje.
Legenda s pravdivým jadrom
Predstava Tarzana, lorda koloniálnej veľmoci, ktorou bola na sklonku 19. storočia bezkonkurenčne Veľká Británia, ako bojuje proti nehumánnemu systému nastolenému v kolónii belgickou monarchiou, má pravdivé jadro. Belgický kráľ Leopold II. skutočne kolóniu Kongo považoval za svoj majetok, riadil ho ako súkromnú firmu, teda ho bezcitne drancoval.
Zahynuli pri tom milióny domorodcov a desaťtisíce ďalších potrestali odťatím rúk. O priamy vplyv na krajinu kráľ prišiel až po roku 1908, keď jeho kruté praktiky odhalil britský novinár a politik Edmund Morel.
Film nestojí len na realizme a historickej pravde, chce byť nenáročnou prázdninovou zábavou, vhodnou na schladenie a vyvetranie hlavy. Lenže filmový projekt sa ťahal dlhých trinásť rokov a vyžiadal si viac než 180 miliónov dolárov. Ako producenti, scenáristi, režiséri i herci prichádzali a odchádzali, každý zanechal svoj vplyv. Na filme samotnom i na diváckych očakávaniach.
Pôvodný zámer nakrútiť tarzanovskú obdobu Pirátov Karibiku prezrádza zopár osamotených, vyložene komediálnych a parodických "prášilovských" momentov. Veľa nezostalo ani z vizuálne vďačnej viktoriánskej a edwardovskej éry bizarnej módy, senzačných vynálezov a úžasných objavov. Indianu Jonesa alebo Alaina Quattermaina hodný motív tajomného kmeňa strážiaceho nálezisko drahokamov veľmi rýchle degeneruje na nepresvedčivý morálny konflikt s ešte menej uveriteľným riešením.

Keď je fantázia na ťarchu
Režisér David Yates brzdí každý radostný rozlet fantázie, akoby nechcel alebo nevedel pracovať s pestrou nadnesenosťou pulpovej estetiky. Lenže práve ona by možno dokázala spraviť rôznorodý, nahrubo pozliepaný celok zábavným, čiže stráviteľným. Namiesto toho so smrteľne vážnou tvárou nastoľuje otázky politiky, morálky, ľudských (i zvieracích) práv a ekológie.
Prirátajte k tomu nulovú charizmu Alexandra Skarsgårda, ďalšieho z plejády zloduchov Christopha Waltza, nedomysleného "odvážneho Američana" v podaní nezvykle rozpačitého Samuela L. Jacksona, ktorý nevie, či je v komédii, alebo dráme - a výsledok nedokáže zmierniť ani rozkošná Margot Robbie ako Jane.

A to sme ešte nespomenuli monumentálne digitálne animované finále. Nezadá si ani s kresleným Levím kráľom. Len je bez humoru.
No i bez humoru sa je po celých 110 minút na čo pozerať, štandard nepodlieza ani hudba Ruperta Gregsona-Williamsa, trojdimenzionálne digitálne zvieratá (najmä ľudoopy z rodu King Konga) sú zaujímavé a scéna ponáhľania sa na vlak patrí k tým, na ktoré sa nezabúda.
Legenda o Tarzanovi rozhodne nie je bez chýb. Keby sa im vyhla, mohla byť skvelým filmom. Lenže to počas dlhého zložitého procesu realizácie nebolo možné - a v konečnom dôsledku každého producenta viac poteší priemerný film s dobrou návštevnosťou ako výnimočné dielo s prázdnymi sálami. To prvé nový Tarzan hravo spĺňa.
