Vyzerá milo a priateľsky, v skutočnosti bezohľadne manipuluje. Aj so svojimi žiakmi, aj s jej rodičmi. Taká je Učiteľka v réžii Jana Hřebejka. česko-slovenský film mal práve premiéru v Karlových Varoch, hlavnú úlohu v ňom má Zuzana Mauréry.
Aká ste boli žiačka?
„Veľmi zlá. V 80. rokoch som bola práve stredoškoláčka, chodila som do matematicko-fyzikálneho gymnázia so zameraním na počítače a na vysvedčení som mala trojky a štvorky. Neučila som sa, bavili ma veci, ktoré s učením nesúviseli, a čo bolo v škole, išlo úplne mimo mňa.“
Ako ste vnímali moc učiteľov? Vtedy sa k nim pristupovalo s väčším rešpektom ako teraz.
„Viac som to asi vnímala na základnej škole. Moji rodičia chodievali na Západ, obliekala som sa trochu inak ako moji spolužiaci. Nebola som z toho nijako veselá. Keď som prišla v žltých rifliach alebo v rifľovej kombinéze od hora dolu, okamžite som sa stala terčom posmechu. Kombinéza? Kde, vtedy? V očiach detí som bola trápna zmrzlinárka, čo bolo aj celkom prirodzené, pretože deti také bývajú. No zvykla sa k nim pridať aj učiteľka. Tak sa ukáž, povedala, a hneď ma vytiahla k tabuli.“
Vo filme Jana Hřebejka zosobňujete mechanizmus manipulácie vyplývajúci z učiteľskej moci. Ako fungoval v rukách vašej postavy?
„Učiteľka je manipulátorka, presvedčená o tom, že koná správne. Presviedčala svoje okolie, že si musíme pomáhať – ale pozor, pomáhať len určitým spôsobom. Nie som veľká psychologička, myslím si však, že to manipulovanie jej vychádzalo, pretože našla obete, ktoré pre vidinu ľahšej cesty alebo nejakej malej istoty radšej ohnú chrbát, ako by sa tomu postavili. Samozrejme, veľkú úlohu pri tom hrá strach.“
Pri nakrúcaní filmu Učiteľka. (zdroj: FORUM FILM)Z filmu Učiteľka vyplýva, že manipulácii podlieha väčšina.
„Keď človek zistí, že ním manipulujú, väčšinou je už neskoro a druhá vec je, že neraz nad tým len mávne rukou. Mam pocit, že pre náš národ je to celkom typické, možno to máme aj historicky dané. Dlho sme boli len Horné Uhry alebo súčasťou väčšieho národa, zvyknutí na to, že aj tak príde niekto iný a rozhodne za nás. Načo by sme sa snažili? Stále máme pocit, že hlas jednotlivca nič neznamená. Letargia z manipulácie a strachu je stále prítomná a ak si nebudeme upratovať na svojom dvore sami, už to za nás nikto nespraví.“
Ako učiteľka ste sa stali centrom príbehu, všetkým postavám výrazne vstupujete do života. Ako ste niesli takú zodpovednosť?
„Nemala som taký pocit, pretože v príbehu sú silné linky viacerých rodičov a detí. Učiteľka bola koncipovaná ako televízny film a to, kam sa dostala, nikto neplánoval. Keď som šla na konkurz, vravela som si: Aspoň ma ten Hřebejk spozná a možno si ma zapamätá. A keby som dostala aj nejakú vedľajšiu rolu, jaj, to by bolo fajn... Teraz už viem, akým dlhým vývojom prešlo zvažovanie, kde sa bude nakrúcať, či so slovenskými, alebo českými hercami, známymi či neznámymi. Všetkých nás tešilo, že do seba zapadlo veľa náhod. Ale že by sme mohli ísť aj na festival v Karlových Varoch? Taká predstava bola až za štvrtým rohom. S takým niečím sme vôbec nepočítali, takže zodpovednosť ma nijako neťažila.“
Za úlohu vo filme Učiteľka získala cenu pre najlepšiu herečku na festivale v Karlových Varoch. (zdroj: FORUM FILM)
Učiteľka príde do kín 21. júla. (zdroj: FORUM FILM)
Učiteľka vyvoláva neistý pocit, je smiešna aj nebezpečná zároveň. Ako sa vám javila v scenári?
„Nikdy nemôžete byť lepšia, ako je vaša postava napísaná v scenári. Hrať učiteľku bolo pre mňa pasiou. Scenár bol tak dobre napísaný, že predstava o nej mi bola v podstate hneď jasná. A bola by som rada, keby v nej okrem tej tragikomickosti a ozrutnosti bolo vidno aj obyčajný ženský osud. Smutný ženský osud. Učiteľka nemala deti, nemala muža, a preto si svoju rodinu hľadala medzi deťmi – presvedčená, že aj ona si ju zaslúži. Jej agresia vyplývala aj z nešťastia, kamarátky si nevedela získať inak ako manipuláciou.“
Jan Hřebejk nakrútil Učiteľku na Slovensku. Nie je to zvláštne? Vyzerá to tak, ako keby doma nevedel zohnať peniaze.
„Vyzerá, ale nie je to tak. Niežeby doma nenachádzal podporu, a preto šiel na Slovensko. V Česku chystá ešte jeden trojdielny film, na ktorý dostal podporu. Ťažko by získal podporu aj na štvrtý, to je celkom pochopiteľné. Aj preto prišiel na Slovensko. Celé to však malo omnoho dlhší vývoj a na to by ste sa radšej mali spýtať jeho.“
V Českú patrí medzi najväčších profesionálov. Akú pracovnú kultúru so sebou priniesol?
