Česko sa na filmovej mape presunulo ďaleko na sever: podieľalo sa na vzniku škandinávskej multikoprodukčnej akčnej fantasy podľa úvodu úspešnej štvordielnej série kníh pre mládež dánskej autorky Lene Kaaberbøl. Dánsky režisér Kenneth Kainz s rozpočtom 7,5 milióna eur v barrandovských štúdiách a malebných českých lokáciách nakrútil stredoveký príbeh o mladej Dine, nadanej nadprirodzenými schopnosťami, v ktorom nie je núdza o drakov, meče a mágiu. Dielko dostalo dánske filmové ceny Robert ako najlepší film pre deti a mládež, za scenár, kostýmy, hudbu a vizuálne efekty.
Nosným originálnym nápadom je nadprirodzená schopnosť hrdinky vnímať najskrytejšie zákutia ľudskej duše, najmä všetko to, za čo by sa mal slušný človek hanbiť. A práve zahanbenie dokážu „bosorka“ i jej dcéra v ľuďoch prebúdzať. Od slova „hanba“ je odvodený originálny i medzinárodný názov filmu. Nejde teda o čarodejnice, bosorky, zaklínačky ani liečiteľky, ako môže zavádzať slovenský titul.
(zdroj: FOTO - FILM EUROPE)Fantasy bez fantázie
Práve pre nepríjemnú schopnosť poznať o človeku úplnú pravdu, sa ľudia Meluzíny Tonerrovej i jej dcéry Diny boja, opovrhujú nimi a vylučujú ich zo svojej spoločnosti. No matka i dcéra sú v skutočnosti bezmocné, vydané zlým tohto sveta napospas. Pre mocných a ctibažných predstavujú riziko, takže keď kráľovský ľavoboček Drakan začne krvavú cestu na trón, potrebuje sa oboch nebezpečných žien zbaviť. Úlohu mu uľahčuje fakt, že konzumácia dračej krvi ho robí nielen silným a neporaziteľným, ale i nehanebným, teda odolným voči pravdu odhaľujúcemu pohľadu.
(zdroj: FOTO - FILM EUROPE)Žiaľ, všetko ostatné v príbehu zostalo v zajatí starých známych schém a rozprávačských postupov. Sľubná mystická psychologická dráma s potenciálom silnej metafory sa rýchlo mení na tuctovú fantasy, zmes motívov dobre známych z Harryho Pottera, Pána prsteňov a Hry o tróny. Bez toho, že by sa im v akomkoľvek ohľade mohla rovnať, alebo aspoň približovala. V obsahu ani forme niet žiadnych prekvapení, zvratov, nových originálnych nápadov či neošúchaných rozprávačských postupov. Príbeh sa únavne plazí k záveru, ťažkopádne, ťarbavo a predvídateľne, bez sviežosti, bez humoru i bez autorskej tvorivosti a vizuálnej originality. Vlastne – nie k záveru, ale k otvorenému koncu, ktorý dáva možnosť pokračovaniam.
(zdroj: FOTO - FILM EUROPE)
