Od čias, keď mamut Manny, šabľozubý tiger Diego a leňochod Sid zachraňovali malé človiečatko, sa svet zmenil. Prvý film série Doba ľadová v roku 2002 rozvíjal tému medzidruhovej spolupráce a tolerancie. Okrem humoru obsahoval i kus smútku. Zaujímavo štylizovaným obrazom dával priestor na divákovu aktivitu, dotváranie a interpretovanie videného po svojom.
Postavy niesli vlastné naznačené príbehy, nedopovedané osudy.
A potom prišli pokračovania. Každé z nich sa čoraz viac prispôsobovalo platiacim divákom, ich vkusu, hodnotám, očakávaniam. Doba ľadová 2 v roku 2006 parafrázovala biblickú legendu o potope sveta. Trojka z roku 2009 sa inšpirovala Strateným svetom A. C. Doyla a Doba ľadová: Zem v pohybe ťažila o tri roky neskôr z popularity fenoménu Pirátov Karibiku.
K pôvodnej trojici hrdinov pribudol celý ansámbel komických postáv a figúrok s pevne určenou typológiou. Staromládenecký trojlístok obohatili partnerky, takže jediným nezadaným ostal smoliar Sid.

Kozmická kataklizma
Najnovšia piata časť v porovnaní s prvou vyzerá ako z iného sveta. Vážne i melodramatické tóny sú utlmené, hlbších myšlienok niet. Nahrádzajú ich všeobecne akceptované základné etické princípy. Príbeh je taký jednoduchý, ako sa len dá.
Veveričiak Scrat v zápale boja o žaľuď prenikne do mimozemského dopravného prostriedku uviaznutého v ľade a rozpúta kozmickú kataklizmu. Zem ohrozuje obrovský asteroid. Sid, Diego a Manny poslúchnu naliehanie bláznivo odvážnej jednookej lasice menom Buck a s celou perepúťou sa vydajú na záchrannú misiu.
Rozprávanie nepoužíva žiadne náročnejšie postupy, je lineárne a predvídateľné. Neusiluje sa o pôvodnosť, presvedčivosť ani o napätie. Samo osebe je neuveriteľné, hlúpe a vtipne to využíva. Príbeh nie je ťažiskom filmu, ale len substrátom, z ktorého vyrastá to podstatné: humor.
Česť starým groteskám
Všetkému dominuje bezuzdná zábava. Je základom a hlavnou atrakciou. Humor nehatený a slobodný tak, že Doba ľadová: Mamutí tresk pripomína najnovšiu časť inej animovanej série: Madagaskar 3. V mene vtipu je dovolené všetko, fantázii sa medze nekladú.
Sled scénok, výstupov, žartov, komických dialógov a situačných gagov sa ako nefalšovaná klauniáda reťazí s obdivuhodnou ľahkosťou a suverenitou, ako v najlepších kreslených groteskách, ale občas sa ukloní i klasickému slapsticku nemej éry.


Objektmi i obeťami vtipov sa stávajú nielen postavy a diváci, ale dokonca i motívy, situácie a vtipy z predchádzajúcich častí, takže nastáva dokonalý metahumor, ktorý má v bláznivosti, absurdnosti a pestrofarebnej nápaditosti blízko k poézii dadaizmu.
Výsledný dojem posilňujú do poslednej podrobnosti premyslené výtvarné riešenia spolu so špičkovou animáciou a hudbou, ktorú tentoraz skomponoval John Debney. Radostnú oslobodzujúcu hravosť a bláznivosť presne vystihuje i slovenský preklad a dabing.
Nová Doba ľadová je príjemným stretnutím so starými známymi hrdinami, prostrediami, príbehmi i vtipmi, ale prináša aj zopár nových. Neexperimentuje, hrá na istotu – a hra sa jej darí. Letné kiná sa dočkali svojho hitu.