Neviete mi odporučiť nejakú dobrú českú kapelu? Pýtal sa jeden fínsky novinár, keď na festivale v Karlových Varoch vychádzal z kina a práve videl dokument o skupine Lucie. To, čo David Koller, Michal Dvořák, P.B.CH. a Robert Kodym hrajú už tridsať rokov, sa mu vôbec nepáčilo, zaujalo ho len to, že štvorica sa na hudobnej scéne snažila presadiť už za čias komunizmu. Aj to pochopil nesprávne.
Dokument Davida Sísa nemal ambície predstaviť skupinu Lucie ako spoločenský fenomén, hoci v našom regióne sa jej podarilo urobiť veľkú kariéru. Jeho film je iba obrazom skupiny, ktorá si najprv odskákala všetky tie kuriozity, čo sa s komunizmom a prvými porevolučnými rokmi spájajú (smiešne účesy, škaredé oblečenie, neriadené a nepremyslené vystupovanie) a potom sa musela vyrovnať s napätím a konfliktmi, ktoré sa od spoločného a dlhodobého hudobného života nedajú oddeliť.
Lucie sa niekoľkokrát rozpadla a niekoľkokrát musela s pevnou vôľou zápasiť o to, aby sa znovu mohla dať dokopy. Prečo sa jej to opakovane stávalo, nie je vo filme celkom dobre vysvetlené, v množstve archívnych i novších rozhovorov hovoria jednotliví členovia len to, že je to vlastne normálne.
Na festivale v Karlových Varoch nepatril film Lucie: Príbeh jednej kapely k tým, ktoré by mohli ohúriť medzinárodné publikum. Fínsky novinár a jeho kolegovia tu napokon videli už pozoruhodnejšie filmy o všelijakých kapelách. Spomeňme len, napríklad, explozívny hudobný obraz 48 hodín zo života skupiny LCD Soundsystem - Shut Up and Play The Hits z roku 2012. Moderný hudobný film dnes vyzerá takmer ako hraný film, nie mozaika z archívnych záberov a výpovedí.
České médiá počas festivalu vo Varoch písali, že problémy boli aj s tým, ako vznikal. Režisér David Sís ho vraj nechcel dokončiť. A ako informoval miestny bulvár, v bare luxusného hotela Pupp, kde kapela bývala, sa potom s producentom Janom Turkom pobil.