Ak žaby z neba padajú, neznamená to koniec sveta
Dvadsaťpäť rokov predpovedá počasie, posledné tri roky aj na obrazovkách Slovenskej televízie. Podľa meteorológa Pavla Beránka počasie je síce nevypočitateľný chaos, no aspoň na pár dní vopred ho predpovedať vieme.
Ešte pred sto rokmi bola predstava o dobrom meteorológovi taká, že by mal byť citlivý na počasie. Platí to aj dnes?
Myslíte, že by mal cítiť počasie aj v kostiach, ako sa hovorí? Nuž, ak je niekto meteosenzitívny, určite to pomôže, ale aj keď niekto túto schopnosť nemá, môže byť výborným meteorológom.
Máte za roky praxe vyvinutý citlivejší zmysel pre počasie ako obyčajní ľudia alebo ani nie?
Určite áno, ale to súvisí nielen s praxou, ale aj s tým, že ma počasie bavilo už od detstva. Keď som mal desať rokov, povedal som si, že budem meteorológom, čo sa mi aj podarilo. Jedného dňa som začal sledovať počasie, merať dennú teplotu, zrážky a zapisovať si hodnoty. Rodičia ma v tom podporovali, bol som cieľavedomý, šiel som za tým a vyšlo to. Spočiatku som síce váhal, či astronómia, alebo meteorológia, ale keďže ma bavila aj geografia a kreslenie máp, čo sa dá spolu dobre prepojiť, bolo rozhodnuté.
Sledujete počasie, aj keď nie ste práve v práci?
Je nás v nonstop prevádzke desať až dvanásť a väčšina z nás aj v súkromí žije počasím. Patrí to k veci, ani ja nemôžem a ani nechcem úplne vypnúť, keď robím čokoľvek iné. Ak sa pohybujem na území Slovenska, tak bez ohľadu na to, kde práve som, počasie sledujem a podvedome kontrolujem, či sa vyvíja tak, ako sa má. Ak by som počasie prestal vnímať, vypadol by som z toho a mohla by mi ujsť nejaká dôležitá spojitosť alebo kontext. Nenašiel by som súvislosti, prečo sa počasie vyvíjalo inak, ako sa malo. Pre nás meteorológov je veľmi dôležité porozumieť príčinám odchýlok.
Ako si to máme predstaviť? Sústavne si povedzme uvedomujete, že aha, práve sa dvihol severozápadný vietor a priniesol ochladenie?
Áno, presne tak. Ak vieme, že okolo desiatej dopoludnia mal začať trvalý dážď a je už jedna hodina popoludní, a ešte stále neprší, samozrejme, začnem hneď uvažovať, prečo je priebeh iný.
Ani na dovolenke v zahraničí nevypínate senzory?
Len čiastočne, úplne nevypnem ani v cudzom prostredí. Robím to podvedome. Dnes je všade internet, a tak môžem aj na diaľku sledovať, čo sa deje na Slovensku, ale aj inde vo svete. Mám prístup aj na družicu v rámci celej Európy a keď som povedzme v Chorvátsku, pozriem si, aká je práve oblačnosť tam a aká u nás a uvažujem, ako je počasie prepojené.

Beriete predpovede do úvahy pri plánovaní dovolenky?
Dovolenku človek plánuje minimálne mesiac, niekedy aj dlhšie a predpovede na viac než sedem dní vopred nemajú veľmi praktický význam. Viem však, aké býva v danej oblasti počasie v konkrétnom období a táto informácia mi zväčša pomôže.
“Letné počasie sa láme väčšinou v druhej polovici augusta.
„
Sedem dní je maximum?
Áno, v rámci strednej Európy, keď je ustálená situácia. Ak je však premenlivé počasie alebo sme na rozhraní dvoch veľmi odlišných typov počasia a nie je jasné, ktorý vplyv preváži, robí nám problém vytvoriť predpoveď hoci aj na deň, dva dopredu.
Na nezainteresovaného človeka pôsobí počasie ako chaos, navyše čoraz väčší. Je aj čoraz ťažšie predpovedať, ako bude?
Počasie aj je chaos, ale máme čoraz presnejšie numerické modely a kvalitné počítačové technológie, do ktorých sú včlenené komplikované fyzikálne rovnice s obrovským množstvom údajov. Výpočty musia byť vypočítané veľmi rýchlo. Máme výkonné počítače, ktoré komplikované výpočty skvele zvládajú. Počas mojej dvadsaťpäťročnej praxe sa jednodňová predpoveď pre Slovensko veľmi výrazne zlepšila.
Ako prebieha vytvorenie bežnej dennej predpovede?
Máme rôzne zdroje, hovoríme im numerické modely. V Európe je viacero predpovedných centier, ktorých modely môžeme využívať. My získavame výstupy najmä z dvoch, jeden sa volá Aladin a druhý Európske stredisko pre strednodobé predpovede počasia. Ten druhý má centrum v Readingu kúsok od Londýna. Oba modely nám vypočítajú predpovede pre rôzne meteorologické parametre – minimálnu a maximálnu teplotu, vlhkosť vzduchu, zrážky, oblačnosť, vietor. Nielen pri zemi, ale aj v rôznych hladinách a na rôzny čas vopred. Predpovede sa stále aktualizujú. Chodia nám v podobe máp a našou prácou je interpretovať ich a zrozumiteľne pretlmočiť do slovnej podoby.
Stačí preslohovať mapy plné značiek a čísel?
Na prvý pohľad sa to môže zdať ľahké, ale skúsenosti meteorológa sú pri tom nevyhnutné. Iba na základe dlhoročnej praxe totiž človek vie, že sa totožná situácia prejavuje inak na Orave a inak na južnom Slovensku. Vieme, kde treba pridať dva stupne a kde ubrať. Porovnáme viac modelov a ak majú na daný parameter v rovnakom čase takmer identický názor, je to o čosi jednoduchšie, ale ak sa výraznejšie líšia, býva naozaj veľmi ťažké rozhodnúť, k čomu sa prikloniť. Skúsenosť meteorológa je pri tom veľmi dôležitá.
Aká býva dnes úspešnosť predpovedí?