Vo Francúzsku sprevádzajú premiéru filmu s háklivou témou ťažkoodenci, v Indii je terorizmus bežnou súčasťou bollywoodskej produkcie. Uvádzame štyri rôzne príklady, ako si umelci dokážu poradiť s novodobou realitou:
1. India
Boli vaši starí rodičia pakistanskej národnosti? Alebo pochádzali z oblasti, ktorú ovládal Pakistan? Kto žiadal o víza do Indie, vie, že vo formulári treba odpovedať aj na tieto otázky. Napätie medzi týmito krajinami nepominulo ani po rokoch a je také prítomné, že aj Bollywood na to reaguje.
Hoci vo väčšine filmov prevláda romantický tón a tvorcovia garantujú happyend, do zápletky vstupujú aj teroristické útoky s etnickými alebo náboženskými motívmi. Autori k nim neraz pristupujú veľmi naivne a zjednodušene, čo napríklad režisér Kabir Khan vysvetľuje tým, že Indovia vnímajú terorizmus ako niečo, čo aj tak nemôžu ovplyvniť.
Film New York. Indickým študentom v ňom do života zasiahne teroristický útok z 11. septembra. (zdroj: IMDB)Napriek tomu už v Indii vzniklo viacero zaujímavých pokusov pristúpiť k modernej hrozbe dôstojne, pre filmárov bol istý čas veľkou výzvou bombový útok v Bombaji v roku 1993, keď na uliciach zahynulo tristo ľudí. Neskôr začali reflektovať aj iné časti sveta a sám Kabir Khan pred siedmimi rokmi nakrútil film New York.
Jeho pokus postihnúť mechanizmus toho, ako rýchlo sa niekto stane výkonnou súčasťou radikalizácie, a niekto zasa jeho obeťou, bol mimoriadne úspešný. Premietal sa takmer na celom svete.
2. USA
Po 11. septembri 2001 si Bruce Springsteen listoval nekrológmi. Dočítal sa, že medzi obeťami bolo niekoľko jeho fanúšikov, niektorí mali medzi dokladmi odložený lístok na jeho koncert. Začal telefonovať ich príbuzným a vyzvedal sa, kým boli a ako žili. Z toho, čo zistil, zložil album The Rising, ktorý sa v roku 2002 stal prvou ucelenou umeleckou reakciou na tragické udalosti.
Po ňom sa čoskoro rozhýbali aj americkí spisovatelia, spomeňme román Padajúci muž od Dona DeLilla.
V kinematografii to šlo trochu pomalšie, istý čas vôbec nebolo vhodné, aby sa v kinách premietalo čokoľvek, čo pripomínalo akýkoľvek teroristický útok, a 11. septembra sa najprv musel chopiť Angličan Paul Greengrass. Nakrútil film Let č. 93 a vytvoril v ňom strhujúcu a autentickú rekonštrukciu únosu lietadla, ktorým chceli teroristi vraziť do Pentagonu.
Je možné, že svojou odvahou inšpiroval a uvoľnil amerických kolegov. Až tak, že dnes je 11. september (a tiež útoky, ktoré po ňom nasledovali) bežnou súčasťou amerického nezávislého filmu aj Hollywoodu. Vďaka čomu sa diváci stali takými veľkorysými, že keď v roku 2011 prišiel do kín nepodarený sentimentálny film Neuveriteľne hlasno a nesmierne blízko s Tomom Hanksom, nikto sa špeciálne nepohoršil ani neurazil.
