Nájdený skicár so storočnými kresbami Tatier inšpiroval stredoeurópskych umelcov k novým dielam.
Za celým nápadom stála náhoda. Pred časom opäť raz zavítal slovenský výtvarník a zberateľ starých kníh Svätopluk Mikyta do obľúbeného banskoštiavnického antikvariátu. Jeho úlovkom sa stal starý skicár s krajinnými motívmi Vysokých Tatier, datovaný rokom 1916. Namaľoval ho istý maďarský dôstojník menom Gyula Hembach a na Slovensko sa dostal z anonymnej pozostalosti z Budapešti.
Symbolické veľhory
Vizuálneho umelca telom i dušou v nenápadnom zošitku s denníkovými záznamami ihneď zaujali kvalitne nakreslené a namaľované motívy Vysokých Tatier. Talentovaný dôstojník, si navyše poctivo signoval každú stránku skicára, aby bolo jasné, kde a kedy presne obrázok namaľoval. V rozmedzí od 8. februára do 30. marca 1916 vytvoril súbor desiatich akvarelov a trinástich perokresieb, ktoré aktuálne lákali do tajomného storočia dejín.
Monumentalita a v slovenskom prostredí silno fungujúca symbolika našich veľhôr uchvacuje Mikytu ako človeka aj umelca. Inšpirovaný starými kresbami vstúpil do minulosti a začal uvažovať, ako by sa nenápadný, ale jedinečný materiál mohol stať konceptuálnou výzvou.
Dôstojníkov online kalendár
Ako šéf centra súčasného umenia Banská St a nica má skúsenosti z rezidenčných pobytov, ktoré organizuje. Práve takáto možnosť pomohla preklopiť Vysoké Tatry zo starých maľovaných denníkov do sviežej súčasnej dimenzie. V spolupráci s uznávanými súčasnými vizuálnymi umelcami zo Slovenska aj spoza hraníc tak vznikla výstava pod názvom Tatrahundert.
"Podarilo sa mi dať dokopy kvalitných tvorcov a ponúknuť im spoločne túto vizuálnu výzvu," hovorí Mikyta. Vyberal ich naprieč všetkými médiami - od maľby cez grafiku, fotografie až po videoinštalácie, ale aj podľa toho, či sa téme krajiny zo súčasného pohľadu v tvorbe hlbšie venujú.
"Vytvoril som online kalendár, do ktorého každý z výtvarníkov zaznačil deň, ktorý mu zo storočného skicára najviac vyhovuje. Postupne prichádzali na denné rezidenčné pobyty v presne tých istých dňoch na presne na tie miesta, ktoré Gyula Hembach maľoval, aby sa inšpirovali pre nové dielo."
Izba číslo 217
Gyula Hembach nie je žiadny slávny umelec. Výtvarníkom viac ako o vypátranie jeho identity išlo o magický vplyv konkrétnych miest, ktoré po jeho stopách v rovnakom čase, len o storočie neskôr, navštívili.
Že súbor diel, ktoré príbeh posunuli k dnešku, napokon vystavili v grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici, však nie je náhoda. Po sústredenejšom pátraní totiž vysvitlo, že Gyula Hembach počas svojho pobytu v Tatrách musel bývať práve v ňom, i keď v minulosti sa hotel podľa jeho zápiskov volal Palace. Uhol pohľadu a výška horizontu niektorých zobrazených scenérií sa však zhoduje práve s pohľadom z okna jeho hotelovej izby číslo 217.

V mierke tatranských štítov
Čo všetko môžu povedať rôznorodé výstupy súčasných výtvarníkov v storočných stopách dnešných Tatier? "Krajina sa až tak nezmenila, sto rokov v mierke tatranských štítov je zanedbateľných," hovorí zostavovateľ výstavy. Ako však vieme, história 20. storočia bola aj pre Tatry dramatická.
Niektorí z autorov reagujú na veľký stavebný rozmach posledných rokov, iní sa novými technológiami pozerajú na staré miesta, ďalší naopak starú výtvarný techniku posúvajú do nových možností zobrazovania. Jedno z diel dokonca umožňuje unikátny pohľad na Belianske Tatry vďaka dronu. "Bol to vlastne istý druh happeningu," dopĺňa Mikyta. "Zažili sme veľmi zaujímavý časový a mentálny stret."
Výstava Tatrahundert zahŕňa diela pätnástich umelcov a v Tatranskej Lomnici potrvá ešte do konca týždňa. Potom pocestuje do Brna a začiatkom budúceho roka sa vráti na stredné Slovensko už aj zvečnená v knižnej publikácii.
Výstava / Grandhotel Praha, Tatranská Lomnica, do 24. júla
Vystavujúci autori
Jakub Roček, Jan Čumlivski, Svätopluk Mikyta, Štefan Papčo, Lucia Papčová, Luďek Rathovský, Nico Krebs, Michal Moravčík, Johana Pošová, Juraj Gábor, Dominika Jackuliaková, Rastislav Podoba, Tomáš Džadoň, Peter Puklus a Peter Krupa







