Keď velikán hudby 20. storočia Philip Glass pred rokom vystúpil z vlaku v Košiciach, cítil sa unavený. Chystal sa na koncert slovenského súboru Cluster Ensemble, no predpokladal, že sa dlho nezdrží. Čakalo ho prekvapenie.
Cluster Ensemble sa rozhodlo predstaviť jeho vzácnu skladbu Music With Changing Parts. Tú, ktorú Philip Glass štyridsať rokov nepočul. Po koncerte sa musel spýtať hudobníkov, kde sa im vôbec podarilo nájsť noty.
Hneď na druhý deň si ich zavolal na stretnutie. Vzápätí vznikla spolupráca, z ktorej vzišiel album s názvom Cluster Ensemble plays Philip Glass. Slávny skladateľ bol s nahrávkou taký spokojný, že sa ju rozhodol cez svoju newyorskú spoločnosť poslať do celého sveta: skladby zahrané na dvoch elektronických organoch budú môcť poslucháči počuť v Austrálii, Anglicku či v Amerike.
Predávať sa začne v piatok.
Nabehali kilometre
„Ak dokáže mladá generácia takto zahrať moje skladby, nemám sa čoho obávať,“ hovoril Glass po prvom stretnutí so súborom, ktorého jadro tvorí dvojica hudobníkov Fero Király a Ivan Šiller.
Slováci sa už dlhé roky venujú len interpretácii hudby dvadsiateho storočia, tá Glassova je však pre nich predsa len špecifická. Aj keď široká verejnosť jeho meno pozná vďaka filmovým soundtrackom (najslávnejším sú zrejme Hodiny), je najmä priekopníkom minimalizmu. Jeho skladby sú často založené len na niekoľkých hypnoticky sa opakujúcich tónoch.
Ľudia si potom často myslia, že hrať ich jednoduché, opak je však pravda. „Musíte mať nabehané kilometre, aby ste to zvládli,“ hovorí Fero Király. Čím dlhšie sa kombinácia tónov opakuje, tým skôr sa v nej môže hudobník stratiť. Je to náročné fyzicky aj psychicky. „Človek sa musí naučiť dobre sa sústrediť,“ dodáva. Pre hudobníka je pritom dôležité, aby sa nenechal uniesť myšlienkami, neanalyzoval svoje okolie ani spoluhráčov.
Aj obal albumu Cluster Ensemble je minimalistický. (zdroj: Peter Fabo)Nech sa nikdy neskončí
Že môže ísť o hudbu náročnú aj na počúvanie, mohli sa presvedčiť návštevníci Glassovho koncertu minulý rok v Bratislave. Cluster Ensemble hovorí: „Nesie so sebou zaujímavý psychologický znak: môžeme ju prirovnať k vlaku. Niekedy sa doň síce bojíte nastúpiť, no keď už ste v ňom, želáte si, aby sa cesta nikdy neskončila,“ uvažuje Király.
Skladby, ktoré si vybrali na svoj nový album, v sebe nenesú žiadny pátos, žiadnu emočnú výpoveď. „Je to iný druh hudby pre iný typ uší,“ dodáva Király. Hľadali predovšetkým v Glassovej ranej tvorbe zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, pretože v nich sa skladateľ snažil definovať svoj vlastný štýl hudby.
Takmer trojhodinová nahrávka Cluster Ensemble Plays Philip Glass pomáha poslucháčom uzavrieť sa hlbšie do vlastnej mysle. Spomínaná Music With Changing Parts je jej vrcholom.
Počas päťdesiatich minút sa základná melodická vrstva tvorená z elektronických organov vôbec nemení, do nej však vstupujú jemné motívy iných nástrojov, čo pripomína preskupujúci sa tok času. Sekundy síce ubiehajú, minúty sa strácajú, ale aj tak sa zdá, že vlak smeruje do nekonečna.
Sledujte SME Kultúra aj na Facebooku
Dozviete sa to najzaujímavejšie z oblasti filmu, hudby, literatúry či divadla. Lajknite si nás teraz.
