Dvesto mladých srniek denne. Toľko potreboval voľakedajší prezident Nemeckej demokratickej republiky Erich Honecker, aby ukojil svoju loveckú obsesiu a túžbu po krvi.
Jeden z najväčších komunistických diktátorov 20. storočia bol až taký vášnivý lovec, že v nemeckých lesoch začala kvôli poľovačkám jeho vládnucej kompánie dochádzať vysoká zver a museli ju dovážať zo spriatelených krajín. Aj to je jeden z motívov, ktorý sa stal súčasťou výstavy Dick-tators.
A Honecker sa na nej objaví tak, ako si zaslúži - v inštalácii s parohami.


Veľkorysá jednodňová výstava dnes večer naplní priestory opusteného vojenského Bunkra B-S-1 Štěrkovice v bratislavskej Petržalke. Neobvyklé miesto s umením spojil fotograf Aleš Vojtášek v projekte, ktorým chce upozorniť na príčiny a dôsledky tyranie a despotizmu v našich dejinách. Špecifický priestor je na to podľa neho ako stvorený.
V rozličných podobách a vizuálnych formách sa tu objavia odkazy na západné aj východné diktátorské režimy a ich vodcov v originálnych kolážach, na inštaláciách, fotografiách či na plagátoch, sprevádzané aj zvukovými stopami. Špeciálnu sériu vytvoril Vojtášek z fotografií, na ktorých sa rozhodol tvrdosť uzurpátorov zjemniť.
Prizval si k tomu mladé slovenské herečky a odfotil ich v koži tyranských mužov. Táňu Pauhofovú v roli Stalina, Gustáva Husáka v pazúroch Rebeky Polákovej, a podobne spojil aj ďalšie dôležité ženské a mužské tváre. Na výstave spolupracovali aj umelci ako Ivana Šáteková, Kundy Crew či Branislav Laho.



Výstava chce svojím odľahčeným tónom osloviť ľudí v ich konzumnom spôsobe života. "Konzumný život je dnes živná pôda pre extrémizmus, ktorý sa okolo nás šíri," hovorí zostavovateľ Aleš Vojtášek. Rád by výstavu živil aj dlhšie ako len jeden deň, opustený bunker by však potreboval personálnu výbavu a elektrinu. Na dnešný deň si ju dotiahli organizátori sami.
V okolitých krajinách už roky fungujú múzeá totality. Kedy k nemu dospejeme aj my?



