ROZHOVOR

Režisérka: Zabudnúť na Remiáša je ako zabudnúť na Palacha či Miladu Horákovú

Po historickej Legende o lietajúcom Cypriánovi, dráme Miluj ma alebo odíď a rozprávke Láska na vlásku pripravuje Mariana Čengel Solčanská svoj štvrtý celovečerný film – politický triler Únos.

Filmy, ktoré nakrúca, patria k najnavštevovanejším slovenským filmom v kinách. Politický triler Únos v réžii Mariany Čengel Solčanskej na motívy skutočných udalostí kauzy únosu Michala Kováča mladšieho do cudziny, uvidia diváci v marci budúceho roka. (Zdroj: Erika Litváková - SME)

Pred pár týždňami padla posledná klapka vášho filmu Únos. Aký z neho máte v tejto fáze pocit?

Ako to vysvetliť? Je to, ako keby vám niekto ešte len priniesol suroviny z potravín a pýtal sa vás, aký máte pocit z torty. Aj ja mám na stole zatiaľ iba suroviny, to je vlastne natočený materiál. Až teraz, v mesiacoch, ktoré mám pred sebou, z toho všetkého upečiem koláč. Z filmu môžem mať nejaký pocit, až keď ho uvidím, po skončení všetkých postprodukčných prác. To bude asi dva týždne predtým, ako ho uvidíte v kine.

Uvidia ho diváci ešte tento rok?

Termín premiéry je dohodnutý na druhý marec budúceho roka.

O čom je jeho téma pre vás? 

O tom, že život jednotlivca je viac než štát, než ideológia, že štát nie je dobyté územie pre víťaza volieb súce iba na krvavé drancovanie, ale morálny záväzok, poslanie, osobná zodpovednosť každého, koho výsledok volieb určí, aby ho spravoval.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Príbeh je daný scenárom, no strihom môžu vzniknúť istým spôsobom rôzne filmy. Pristupujete k strihu tvorivo alebo je pre vás práca v strižni skôr rutinná záležitosť?

Milujem etapu postprodukčných prác. Vtedy nastupuje skutočná tvorba, skutočná dramaturgia, vtedy sa zo všetkých tých kúskov skladačky stane obraz. Medzi scenárom a strižňou je priepasť, to si málokto uvedomuje. Scenár, nech je akýkoľvek dobrý, je v podstate iba idea. Realita nakrúcania býva niekedy taká tvrdá, až vám vyrazí dych.

Čím býva nakrúcanie také náročné?

Postava v scenári nemá tvár, koná a hovorí, ako si scenárista vymyslel. Živý človek so svojou konkrétnou tvárou, tým, čo v nej má napísané, svojím talentom, predispozíciou a limitmi prináša nového človeka. A nepoviem nič nové, že film je technické umenie, kolektívne dielo. Môže mu pomôcť alebo ublížiť jediné nesprávne rozhodnutie. A je absolútne závislé od peňazí. Bez peňazí nespravíte nič, absolútne nič. Jeden natáčací deň stojí veľa peňazí. 

Scenár je v podstate iba idea. Realita nakrúcania býva niekedy taká tvrdá, až vám vyrazí dych.

Mariana Čengel Solčanská, režisérka

Koľko sa stihne nakrútiť za jeden deň, ak sa darí?

Za jeden deň sme schopní natočiť ako-tak kvalitne tri minúty výsledného filmu. Ak hrajú zvieratá, deti, starí ľudia, ak točíme v prostredí bez infraštruktúry a v ťažkých poveternostných podmienkach, oveľa menej. Každý producent má primárnu snahu znížiť počet natáčacích dní. A ak mám v niektorý deň natočiť osem obrazov, asi čistých osem minút filmu, viete si predstaviť, ako si potom strihač búcha hlavu o stôl. Slovenský film, myslím každý jeden, je dramaticky finančne poddimenzovaný.

Prečo ste sa rozhodli nakrútiť film z nedávnej, do veľkej miery ešte živej minulosti?

Únos je inšpirovaný deväťdesiatymi rokmi, ktoré predstavujú kostlivca zahrabaného v skrini na povale našich dejín. Bolo by riešením nechodiť na povalu a tváriť sa spokojne, že izby na prízemí sú predsa nanovo vymaľované? Zabudnúť na Remiáša je ako zabudnúť na Palacha alebo na Miladu Horákovú.

Táto kauza spôsobila jednu z najväčších dezilúzií v našej spoločnosti. Dokáže prežiť tá istá spoločnosť aj rovnako silnú katarziu prostredníctvom umeleckej výpovede?

Myslím, že katarziu môže prežiť iba jednotlivec. Nie je žiadne tajomstvo, že umenie a predovšetkým filmové dokáže vďaka svojej masovej obľube pôsobiť edukatívne, výchovne aj celoplošne. Sú dva druhy myšlienok, tie, ktoré človek vytvorí sám vďaka svojej aktivite, a tie, ktoré k nemu prišli zvonka. Film má moc ovplyvniť myslenie človeka a ak má film tému, obsahovú silu a pôsobivú estetickú formu, môže pôsobiť ako vnuknutie. V ideálnom prípade vnuknutie konať dobro.

Dá sa teda vyťažiť z takej ťaživej a drsnej témy aj čosi pozitívne?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Rozhovory z denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus, TV Oko

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Neprehliadnite tiež

Pedro Almodóvar: Politická korektnosť je diktatúra ako každá iná

Legendárny režisér oceňuje, že niekto túto tému rieši s humorom.

Nie je to dosť dobré. Slovenským filmárom chýba niekto, kto by im to povedal

Režisér György Kristóf oslávil úspech v Cannes v policajnej cele.

AKTUALIZOVANÉ

Na premiéru chcel prísť s opicou. Švédsky režisér získal Zlatú palmu v Cannes

Ruben Östlund vyhral s komédiou o riaditeľovi múzea.

RECENZIA

Podivné príbehy, strašné udalosti a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka s Jánom Koleníkom sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.