Ženy na pokraji nervového zrútenia, Spútaj ma!, Vysoké opätky, Kika… španielsky scenárista a režisér Pedro Almodóvar si získal oddaných fanúšikov výstrednými tragikomédiami o extrémnych formách medziľudských vzťahov. Podobne ako François Ozon vie sa vcítiť do ženských postáv, rozumie im, jeho výber herečiek a práca s nimi sú brilantné. Vo svojom dvadsiatom filme sa však rozhodol pre zmenu.
Výstrednosť nahradil realizmus, bujaré erotické eskapády vystriedala sústredená kontemplácia, živelnú radosť zo života prehlušilo vážne bilancovanie s nádychom smútku. Ostali výtvarne štylizované interiéry, výrazné kostýmy, líčenia a účesy, ale i silné ženy a slabí muži.
Niekto vraví o nepodarenom filme, iný o sklamaných očakávaniach. Zdanlivo banálnu tému však Almodóvar dokázal vybrúsiť na drobný pestrofarebný drahokam, ktorý možno neočarí veľkosťou a ligotom, ale znalca poteší.
Cesta za minulosťou
Ovdovená Madridčanka Julieta sa dozvie správu o svojej dospelej dcére, s ktorou roky nemá žiadny kontakt. Zruší plány na odchod do Portugalska, prenajme si byt v dome, kde kedysi s dcérou bývali a začne spomínať. V mysli, riadkoch listu písaného dávno nevidenej dcére a vo filmových retrospektívach ožíva vzťah so svojráznym rybárom Xoanom, z ktorého vzišla dcéra Antia, aj udalosti, vedúce k mužovej smrti a odcudzeniu sa matky s dcérou.
Matka dúfa, že svoju dcéru raz znovu zbadá na ulici. (zdroj: MAGIC BOX)
Matka má s dcéru spojenie len cez kamarátku z detstva. (zdroj: MAGIC BOX)Dospelú Julietu hrá Adriana Ugarte, mladú Emma Suárez a film je o tom, ako sa z energickej no nepriebojnej mladej ženy stáva žena zdanlivo sebaistá, vyrovnaná, v skutočnosti však vážne zranená, zlomená. Muži ako Xoan, Julietin otec či jej súčasný partner sú bytosti napospol krehké a nevyrovnané, slabé a manipulovateľné. Viac smutnosmiešne figúrky ako filmoví milovníci. Najlepšie ich symbolizuje nešťastný starec z vlaku, rozhodnutý ukončiť svoj život.
Zato popri Juliete a jej dcére Antii k dominantným postavám patrí Xoanova priateľka z detstva a milenka, umelkyňa Ava, Antiina priateľka Beatriz i jej matka. Podstatná, hoci nie úplne kladná rola sa ušla i Almodóvarovej múze Rossy De Palma. Priaznivcov psychoanalýzy určite poteší, že Julietina matka je submisívna, apatická, chorá a do jej príbehu ani života nedokáže nijako zasiahnuť. Julietin otec však našiel viac než pochopenie v náručí slúžky.
Inšpiráciou bola Alice Munro
Všetky herecké výkony sú vzácne vyrovnané, adekvátne a presvedčivé, bez typického almodóvarovského štylizovania, nadhrávania, preháňania. V centre prirodzene je titulná hrdinka – milenka a matka, ktorá vlastne v oboch úlohách sklamala… prinajmenšom samu seba.
Film je možno viac psychologickým portrétom, analýzou charakteru, ako vzťahovou drámou. Inšpirovali ho tri poviedky zo zbierky Runaway kanadskej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Alice Munro. Pôvodný titul filmu Silencio (Ticho, podľa jednej z nich) režisér zmenil, keď sa dozvedel, že Martin Scorsese dokončuje film s rovnakým názvom. Aj Almodóvar chcel nakrúcať v Amerike a na hlavnej role sa dohodol s Meryl Streepovou, napokon však musel priznať, že kapitál, inšpiráciu, silu a istotu nájde len doma v Španielsku.
Severoamerický anglosaský príbeh preniesol 66-ročný filmár do španielskej kultúry a prispôsobil iberskej náture tak dobre, že ostal naozaj len jemný, takmer nebadateľný chlad, odstup s nádychom ilustratívnosti a tézovitosti.
Život je trpký, smutný, zložitý a ťažký. Almodóvarove hrdinky sa k nemu stavajú čelom, žijú ho plnými dúškami, s pasiou a do dna tak, že divák má sklon im všetky tie ich trápenia závidieť.
