Zahraničných filmárov zaujali naše 50. roky, Pražská jar aj Nežná revolúcia. A ich záujem stále pokračuje. Tu sú príklady:
Priznanie
réžia: Costa Gavras (1970)
V krajine, ktorá bola známa svojou náklonnosťou k československému komunizmu, nakrútil Costa-Gavras drámu Priznanie. Slávny spevák Yves Montand v ňom hrá idealistického komunistu, ktorý pod vplyvom psychického mučenia v 50. rokoch priznal, že je špiónom v službách USA. Po rokoch väznenia emigroval, v roku 1968 sa vrátil domov a prežil novú dezilúziu pri invázii ruských vojsk.
Reakcia vo Francúzsku bola búrlivá. Režiséra, ktorý chcel odsúdiť totalitarizmus, kritizovali za to, že osočuje socializmus.
Neznesiteľná ľahkosť bytia
réžia: Philip Kaufman (1988)
Nemanželské vzťahy boli pre Čechov a Slovákov spôsobom revolty voči režimu, hovorí scenárista Jean-Claude Carriere, ktorý pracoval na americkej adaptácii Kunderovho románu. Vo filme, ktorý je obrazom Pražskej jari, tlaku moci a jej deštrukčného vplyvu na principiálnosť ľudí, hrajú hviezdy ako Juliette Binoche a Daniel Day Lewis. Carriere s režisérom Kaufmanom boli nominovaní na Oscara.

Moc bezmocných
réžia: Cory Taylor (2009)