Keď vyšla správa, že hlavné postavy v novej verzii obrovského hitu z osemdesiatych rokov Krotitelia duchov zmenia pohlavie, fanúšikom sa to príliš nepozdávalo. Sociálne siete zaplavili negatívne komentáre, aj prvý trailer si vyslúžil mimoriadne veľa nevľúdnych reakcií.
Keďže jedným z nových prírastkov vo filmovej posádke bola aj Kristen Wiig, nepriaznivé predpovede o osude filmu pár mesiacov pred premiérou ju dosť rozhodili. Všetko len preto, že partiu mužov v honbe za duchmi vystriedali ženy. Vraj je to prvýkrát v jej filmovej kariére, čo filmom získala toľko pozornosti. A ešte k tomu negatívnej.
Kým podľa niektorých recenzentov film srší humorom, energiou a podarilo sa mu zachovať aj ducha pôvodného filmu, iní nad ním ohŕňajú nosom. (zdroj: Itafilm)„Niektorí ľudia naozaj hovorili o filme nepekné veci len preto, že v ňom hrajú samé ženy. Nenahnevalo ma to, skôr sklamalo. My si tieto kultové filmy ctíme.“ Spolu s kolegyňami Melissou McCarthy, Kate McKinnon a Leslie Jones tvrdí, že aj na ženy sa do kina oplatí prísť pozrieť.
Bojovala s trémou
Už ako dieťa mala Kristen nepredvídateľný zmysel pre humor. „Zvykla som so sebou po okolí nosievať prázdne puzdro od otcovej gitary, aby si ľudia mysleli, že hrám na gitaru. V prípade, že by som sa unavila, mala som v ňom škatuľku vitamínov, aby som mohla doplniť energiu a pokračovať v prechádzke.“
Nebola však jednou z tých, čo o hereckej dráhe snívali od detstva. Pre Guardian raz zaspomínala, že z vystupovania pred verejnosťou mala vždy hrôzu, najmä na strednej škole. Keď ju prijali na Arizonskú univerzitu, začala sa venovať výtvarnému umeniu. Práve tam však musela Kristen, rodená introvertka, absolvovať v rámci vyučovania aj hodiny herectva.
„Neznášala som hovoriť pred väčšou skupinou ľudí. Keď som mala mať v škole nejaký prejav, buď som sa ho elegantne zbavila, alebo som v ten deň neprišla na vyučovanie. Na vysokej sa mi to však zapáčilo, učiteľ ma povzbudil a to ma nakoplo,“ hovorí o svojich neistých začiatkoch.
To, že bude herečkou, vôbec neplánovala. (zdroj: SITA/AP)Počas štúdia v Arizone dostala prácu na klinike plastickej chirurgie, kde mala kresliť pooperačné telá pacientov. Deň predtým, než mala nastúpiť, sa udiala zvláštna vec. Pristúpila k zrkadlu, zahľadela sa na svoj obraz a sama seba sa spýtala:
