Článok pokračuje pod video reklamou
V knihe Outsider, Môj dobrodružný život (The Outsider: My Life) na viacerých miestach spomínate spoluprácu s britskou tajnou službou (v Nigérii, v južnej Afrike či v bývalej Nemeckej demokratickej republike). Čo presvedčí novinára na takúto spoluprácu? V niektorých novinárskych kruhoch sa to vníma ako prechod na druhý breh.
„V tých časoch bola moja krajina v studenej vojne so Sovietskym zväzom. Takže ak niekto mohol pomôcť, bola to jeho povinnosť k vlastnej krajine. A čo má prednosť – redakcia alebo rodná zem? V prípade Biafry som dúfal, že informácie z prvej ruky možno presvedčia britskú vládu, aby prestala vyzbrojovať nigérijskú diktatúru. Nepodarilo sa mi to, ale zachránilo by to tisícky životov. A čo sa týka Rodézie a Južnej Afriky, už som skončil so žurnalistikou a začal som písať romány a mohol som tak pomôcť, ako som vedel. Ako krytie som využíval frázu, že „robím výskum na svoj ďalší román“. Nenávidel som totiž nadradenosť bielych – len ďalšiu formu diktatúry.“
V čase, keď ste napísali knihu Šakal (1971), nikto netušil, že raz vznikne fenomén internet, mobily, laptopy, techniky umožňujúce odpočúvanie a sledovanie po celom svete, drony, čo dramaticky zmenilo úlohu a ciele spravodajských služieb a organizovaného zločinu. Ako sa s týmto vývojom vyrovnáva spisovateľ, aby veľmi za týmto vývojom nezaostával a bol pre svojho čitateľa naďalej dôveryhodný?
„Máte pravdu. Odkedy som napísal svoj prvý román Šakal, nedošlo len k jednej revolúcii v technológii a politike, ale k viacerým. Rozumieť politikom nie je náročné, len niekedy je ťažké s nimi súhlasiť. A keď už hovoríme o technológiách, vždy som chodil za tými najlepšími expertmi, akých som našiel, a žiadal som ich o pomoc. Väčšinou mi pomohli.“
Ako sa osobne vyrovnávate s modernými technológiami – vraj stále píšete na písacom stroji. Nekomplikuje to vašu komunikáciu s vydavateľmi?
„Pravdou je, že zápasím s technológiami. Považujem však za prirodzené, že ľudia inklinujú buď k technológiám, alebo k slovám, zriedkavo k obidvom. Už vyše 50 rokov píšem na elektronickom písacom stroji. Moji vydavatelia jednoducho oskenujú rukopis do svojich počítačov, o niekoľko minút majú 350 strán v systéme a môžu na nich pracovať. Pomerne veľa románopiscov píše na písacom stroji – John Le Carré, Jeffrey Archer napríklad...
