Šiesta séria Hier o tróny znova prevalcovala štatistiky sledovanosti, aktuálne azda niet ani populárnejšieho, ani diskutovanejšieho seriálu. Sága Piesní ľadu a ohňa Georgea R. R. Martina pritom, samozrejme, nie je ani prvým, ani posledným fantasy eposom, ktorý si našiel davy fanúšikov.
Skôr naopak, žne to, čo pred pätnástimi rokmi zasial Peter Jackson, keď svojou majestátnou filmovou adaptáciou Pána prsteňov predstavil poctivé fantasy mainstreamu. A Harry Potter pokračoval a dnes filmové či televízne fantasy už vlastne nikoho neprekvapujú. Prirodzeným fantasy domovom však napriek tomu vždy bola, je a bude literatúra, čo potvrdí azda každý, kto Hry o tróny číta.
Lebo seriál je to možno výborný, ale na knižky sa nechytá. Taký odvar, čajíček. Ak fantasy, tak čítanie, a keď sa Hry o tróny minú a po nich aj Pán prsteňov – absolútna povinnosť a sága definujúca nielen žáner, ale i jeho pravidlá, treba sa vrhnúť na ďalšiu klasiku, na fantasy ságy, ktoré tvoria piliere žánru a ani móda, ani popularita na tom nič nemení.
Výlet prvý: Plochozem (Discworld)
Alebo Zeměplocha pre tých, ktorí sa gigantickým literárnym dielom Terryho Pratchetta začali zoznamovať v prvej polovici deväťdesiatych rokov v českých prekladoch a tie slovenské im neprirástli k srdcu, respektíve nechcú čakať, kedy a či vôbec bude vydávanie slovenských prekladov pokračovať. Prvá zo série kníh zo sveta Plochozeme Farba kúziel vyšla v origináli v roku 1983, posledná vlani už po Pratchettovej smrti.
Celý plochozemský cyklus tvorí neuveriteľných štyridsaťjeden románov a päť poviedok, pričom v jeho rámci existuje niekoľko základných príbehových línií, v ktorých Pratchett sledoval a rozvíjal osudy tých istých postáv. Tak v rámci Plochozeme existuje séria o Mrakoplašovi, o Mestskej hliadke, o čarodejníčkach a, samozrejme, o Smrťovi, pričom práve táto línia predstavuje jeho humoristický vrchol. Smrť je totiž náramne sympatický kostlivec, ktorý nás má navyše rád, hoci nám celkom nerozumie. Ale snaží sa a čo je najdôležitejšie, myslí to s nami vlastne dobre.
Každá z kníh Plochozeme sa dá čítať aj samostatne, predstavuje totiž viac-menej uzatvorený príbeh, ale pri Pratchettovi zväčša platí, že komu zachutí, ten pri jednej knižke nezostane. Pratchett totiž viac ako fantasy písal humoristické romány, nezriedka s hlbokým posolstvom, a spoločensky veľmi aktuálne, onen ním stvorený fantasy svet mu slúžil len ako rámcujúca kulisa. Extrémna popularita Plochozeme viackrát pritiahla k Pratchettovi aj filmárov či tvorcov videohier a jestvujúce televízne filmy a videohry si azda aj zaslúžia pozornosť, ale jadrom zostávajú knižky, čím viac, tým lepšie, najlepšie všetky a pridanou hodnotou je, že v knižnici naskladané za sebou vyzerajú veľkolepo.
Výlet druhý: Zememoria (Earthsea)
Sága americkej spisovateľky Ursuly Le Guinovej je nádherným príkladom toho, ako sa fantasy autor, bez ohľadu na pohlavie, zamiluje do svojho sveta natoľko, že ho nedokáže opustiť, a tak sa k nemu vracia, hoci príbeh už bol zavŕšený.
