Cline sám sa tiež sťažovať nemôže, pravdepodobne je už z neho veľmi bohatý muž. Nie pre slovenské vydanie jeho románu, ale pre fakt, že Ready Player One už preložili do viac ako tridsiatich jazykov a v USA a v Británii prakticky od svojho prvého vydania v roku 2011 neustále mizne z pultov kníhkupectiev.
Jedno vydanie strieda druhé, a preto podľa knižky práve teraz vzniká film, ktorý nerežíruje nikto menší ako samotný Steven Spielberg. Celosvetovú premiéru by mal mať 30. marca 2018, u nás teda 29., čo bude štvrtok, lebo štvrtok je u nás premiérový deň.
Veľká literatúra to nebude
Ale to len tak, aby reč nestála, a aby bolo jasné, že nech napíšeme o Ready Player One čokoľvek, už nikdy z neho veľká literatúra nebude. Lebo taký veľký komerčný úspech sa neodpúšťa, ani keby hneď bol Cline novodobým Rabelaisom, Cervantesom, Zolom, Goethem, Voltairom, Hemingwayom, Joyceom či kýmkoľvek ďalším, čie meno je natoľko veľké a zvučné, že o diele sa ani nemusíme baviť, lebo je akosi automaticky jasné, že to už je tá veľká hodnotná umelecká literatúra, nech už to znamená čokoľvek.
Ak by malo byť po mojom, Ready Player One by vyšiel tichučko, v malom vydavateľstve, celkom bez reklamy, s literárnovednou štúdiou na konci knihy, tak na dvadsať strán a ďalšie dve na citačný aparát. Siahla by po ňom síce len hŕstka vyvolených, elita, ľudia, ktorí spoľahlivo rozlišujú medzi veľkou literatúrou a čítaním, a väčšinu z nich by vydesil natoľko, že by si myslela svoje. Ale reptať už by sa im príliš nechcelo, lebo literatúre zas až tak veľmi nerozumejú, a tá štúdia by vravela o tom, že Cline, podobne ako niekoľko ďalších súčasných ešte azda stále postmoderných a „postmoderných“ literátov, menovite napríklad Chabon, Díaz, Stephenson, Palahniuk, Murakami, Houellebecq, Wintersonová či Eganová, využíva na úrovni formy prvky fantastického ozvláštnenia (prv vlastné „lacnému žánrovému čítaniu“), aby sa mu podarilo ešte autentickejšie sprostredkovať akési poznanie, filtrované samozrejme autorovým osobitým videním sveta a autentickou životnou skúsenosťou. O čom? O prítomnosti samozrejme, o jej besoch a tak ďalej, ale napríklad aj o tom, čo dnes naozaj znamená zostať sám sebou.
