Svoju najnovšiu pesničku Horou si ZUZANA SMATANOVÁ sama napísala aj produkovala, rozhodovala aj o jej videoklipe. Vyvrcholilo tým jej trinásťročné úsilie byť a zostať v slovenskej hudbe sama sebou. "Musela som si vydupať, aby ľudia okolo mňa počúvali, kto reálne som a že nebudem Jarek Nohavica. Bol to boj," hovorí.
Už roky ste obklopená mužským tímom. Aký máte vzťah?
„Kryštalizoval sa postupne. Presadzovať svoje predstavy a stáť si za nimi mi bolo vlastné a prirodzené od prvej chvíle. Chalani postupne mohli byť svedkami toho, že sa v hudbe takto dalo ísť ďalej. Hneď ako mi niekto začal diktovať, že toto nerob, urob to takto, tak to vlastne vôbec nezafungovalo. Rešpektujú, čo chcem. Môj manažér často tvrdí, že mám šiesty zmysel, preto veľa vecí necháva v rámci rozhodnutí na mňa. Aj pri najnovšom projekte platilo, že za tým, čo som si vymyslela, som si aj išla. Tak, ako som to cítila.“
Rešpekt ste si budovali postupne. Aké to bolo na začiatku?
"Som v kolektíve našich hudobníkov jediná žena a je pravda, že veľakrát som bojovala v rámci kapely či pri výrobe aranžmánov s tým, čo chceli ostatní. Niektorí túžili byť oveľa rockovejší, iní chceli mať veľké gitarové sóla a naozaj ma stálo veľa energie presvedčiť ich o tom, že som pesničkárka a nebudem robiť nič, za čím si ja sama stáť neviem. Musela som si vlastne vydupať, aby počúvali, kto reálne som."
Ženy sa ťažie po koncerte spakujú ako muži, hovorí Zuzana Smatanová. (zdroj: JAKUB GULYÁS)Nemali ste obavy, že riskujete rozpad kapely alebo že s vami nebudú chcieť spolupracovať?
"Takto otázka nestála. Keď sa už rozhodli so mnou hrať a podporiť ma, tak si museli rozhodne povedať okej, ideme do toho. A časom sa to vyvinulo. Počas mojej kariéry som mala od vydavateľa aj od kadejakých manažérov veľa návrhov, ako zmeniť svoj imidž, ale povedala som jednoducho – takto som nastavená, toto som ja a mňa neprerobíte."
Nemali ste zlú skúsenosť, v ktorej by ste sa pre hudbu museli zapredať?
