Kto sa chce dostať k informáciám o živote Milesa Davisa, vie, že sú aj praktickejšie možnosti, ako ísť do kina. Preto sa nimi Don Cheadle priveľmi nezaoberal, keď o slávnom trubkárovi nakrúcal. Tak sa aj potom mohlo stať, že keď sa na film Miles Ahead vybrali prví diváci, čudovali sa, akú gangsterku to videli.
Bol to žáner, ktorý sa k Davisovej osobnosti najviac hodil, vysvetľuje Don Cheadle. „Použil som všetky umelecké lekcie, ktoré nás svojím prístupom k hudbe naučil: Neobzeraj sa dozadu, nerob veci, čo už robili pred tebou iní, neboj sa chýb,“ povedal pre španielsky portál El Periódico. Cheadle sa nebál zabudnúť na všetky schémy, z ktorých životopisné filmy zvyčajne žijú, a na scénu uviedol umelca – nie s hudobným nástrojom, ale so zbraňou v ruke.
Zožraný tým, čím sa sám živil
Don Cheadle počúval Milesa Devisa, pretože jeho otec ho vždy počúval. Neprekážalo mu to, naopak. Keď odchádzal z rodičovského domu na vysokú školu, otcovi všetky Davisove platne ukradol. Legendárne Kind of Blue a In a Silent Way boli medzi nimi. K tomu si zrejme pribalil aj skúsenosti z otcovej práce – Cheadle senior bol psychiater – a to sa prejavilo tiež. Keď k Milesovi Davisovi pristúpil ako k filmovému hrdinovi, začal ho aj amatérsky analyzovať. Hľadal príčiny toho, prečo sa v istom bode kariéry správal tak deštrukčne.

„Keby sme ho uložili na gauč, asi by sme zistili zaujímavé veci. Je možné, že trpel bipolárnou poruchou. Neviem,“ hovorí Don Cheadle. „Viem však, že umelcov zvykne zožrať to, čím boli sami dlho živí: ľuďmi, zážitkami, drogami.“
Film Miles Ahead je obrazom z konca sedemdesiatych rokoch, keď Miles Davis prechádzal prázdnym obdobím. Päť rokov nenahral žiaden album, vydavateľstvo bolo nervózne, ešte aj jeho posledné nahrávky kamsi zmizli. Don Cheadle si k tomu primyslel postavu novinára z časopisu Rolling Stone, ktorý trubkárovi pravidelne klopal na dvere a žiadal ho o rozhovor. Do hlavnej úlohy obsadil sám seba, Ewana McGregora poprosil, aby stvárnil novinára.
Džez je risk
Na festivale Berlinale novinárom tvrdil, že bez neho by sa film nakrútiť nedal. Nikto by nechcel financovať film, kde nemá dôležitú úlohu biely herec. Za úvahu vraj stojí aj to, prečo film o takom veľkom muzikantovi nevznikol skôr, ako si to uzmyslel on. „Ľudia ho vidia v zúženom obzore, ako niekoho hrajúceho okrajovú hudbu. To, čo smrdí džezom, v sebe nesie risk,“ citoval ho The Independent.
Don Cheadle bol v roku 2005 nominovaný na Oscara za drámu Hotel Rwanda. Veľmi dobre urobil aj vtedy, keď sa pripojil k partii zlodejov sústredených okolo Dannyho Oceana – samozrejme, len vo filme Stevena Soderbergha Dannyho jedenástka. Dnes možno povedať, že patrí medzi najlepších a zároveň najmenej využitých hercov v Hollywoode. Režisérsku kariéru mu ešte veštiť nebudeme, len povieme, že vo väčšine európskych štátoch sa film Miles Ahead premietal len na festivaloch.
V júli sa dostal do Škandinávie, Španielska a Portugalska, na Slovensku sa ešte do programu kín nedostal.