Stačil jeden týždeň na to, aby Jason Bourne ovládol svetové kiná. Investovaných 120 miliónov je už takmer späť, doteraz sa v kinách vyzbieralo 110 miliónov.
Kiná nám posledné roky pod zámienkou nenáročnej prázdninovej zábavy ponúkajú i filmy, ktorých sledovanie si vyžaduje lobotómiu. No Jason Bourne je iný prípad. Tento film si zvoľte, ak túžite po zábave a nechcete sa cítiť ako úplný hlupák. Na tohto tajného agenta sa dá spoľahnúť.
V roku 2002 slávil úspechy thriller podľa románu Roberta Ludluma Agent bez minulosti s Mattom Damonom v role tajného agenta, ktorý stratil pamäť. Pokračovania sa o dva roky neskôr ujali scenárista Christopher Rouse a režisér Paul Greengrass. Nakrútili nielen Bournov mýtus, ale v roku 2007 aj Bournovo ultimátum.
Päť rokov nato vznikla bez Matta Damona ďalšia – komerčne najmenej úspešná časť Bournov odkaz autorskej dvojice bratov Gilroyovcov. Štvorica bourneovských filmov si z tržieb svetových kín odhryzla dovedna 1,34 miliardy dolárov. To je dostatočný dôvod na vznik piateho filmu i na rozpočet vo výške 120 miliónov.
Do série sa vrátil Matt Damon. (zdroj: CINEMART)Keď si divák nie je istý
Piaty film podľa Ludlumovej románovej trilógie (ktorú spisovateľ Eric van Lustbader rozšíril na rovný tucet kníh) nakrútili opäť Rouse a Greengrass - nielen ako scenáristi a režisér, ale i ako producenti a Rouse aj ako strihač. Koproducentom bol i sám Matt Damon.
Podobne ako vo svojich predchádzajúcich bournovských snímkach sa autori i tentoraz hrajú. S obsahom, formou, podtextmi, vzťahmi postáv i s divákmi. Film rozvíja známe motívy, často ich obracia naruby a neguje. To, čo špičkový agent so stratou pamäti zistil o svojom predchádzajúcom živote, sa ukazuje ilúzia maskovaná na spôsob Hitchcocka ďalšou ilúziou. Protivníci sa stávajú spojencami, odporní zloduchovia zásadovými bojovníkmi - a naopak - zo sympatických Bournových spojencov sú bezškrupulózni manipulatívni psychopati.
A celé je to zabalené do atraktívnej podoby nekonečnej naháňačky, v ktorej si divák nikdy nie je istý, kto je cieľom, kto páchateľom a kto len náhodnou obeťou.
Vincent Cassel ako Čistič, ešte zaujímavejší ako Bourne. (zdroj: CINEMART)Bournova zámienka
Sám Bourne – vzhľadom na názov trošku paradoxne – sa mení len málo. Slúži skôr ako katalyzátor a zámienka na vyrozprávanie troch iných príbehov: starého riaditeľa CIA Roberta Deweyho (Tommy Lee Jones), ambicióznej počítačovej analytičky Hather Leeovej (Alicia Vikander) a vlastne i nájomného zabijaka (Vincent Cassel). Každý z nich je do detailov rozpracovaný, úsporne no účinne vykreslený ľudský charakter.
Napriek divokému tempu, zdôraznenému častými strihmi, dynamickou kamerou kombinovanou s družicovými zábermi, signálom pouličných videokamier a s internetom, sa divák orientuje celkom dobre. Nie je zmätený, ale zvedavý a napätý. Ak dôverne nepozná predchádzajúce časti, nevychutná si síce sofistikované hry založené na citáciách, parafrázach, variáciách a negáciách, pochopeniu príbehu a diváckemu pôžitku to však nebráni. Azda len informačné technológie a práca s nimi by nemuseli byť stvárnené tak naivne.
Snímka Jason Bourne vznikla ako čisto komerčný projekt. Nepriživuje sa však na popularite fenoménu, ale ďalej ho rozvíja. Inteligentne, hravo, zábavne.
