Slovenčina je stvorená na krátke rýmovačky spojené s karikatúrou, hovorí dvojica známych slovenských tvorcov.
Dedko depku zasadil, na medzu sa posadil. „Babka,“ dedko zrazu kričí, „pozri, už nám depka klíči.“ Šťastná babka skáče: „Hijá!“ bude čerstvá depresia.“
To sa nám zabáva, ale neberme takúto poctu slovenskej psychiatrii naľahko. Humor je vážna vec, to vedia všetci jeho strojcovia. Patria medzi nich aj karikaturista František Jablonovský a spisovateľka Daniela Kapitáňová.
Sú naladení v tvorbe na spoločnú strunu a - len tak mimochodom – obaja práve oslavujú aj rovnaké okrúhle jubileum. V snahe pripomenúť si ho čo najmenej pompézne, rozhodli sa usporiadať spoločnú výstavu, kde by zhrnuli nápady, na ktorých za posledné roky pracovali. Nazvali ju Nezmysly s podtitulom Výtvarné (ž)arty a jej gro tvoria ilustrované básničky. Vzdali tak sebe navzájom a zároveň karikatúre aj veršu hold.

Význam prichádza neskôr
„Ide o epigram, aforizmus či limerick, ktoré sú sebestačné samy osebe,“ hovorí František Jablonovský. Krátke vtipné básničky z pera Daniely Kapitáňovej, ktoré ho inšpirujú, sa často pohrávajú s absolútnymi rýmami a vyjadriť sa k nim výtvarne znamená byť im rovnocenný alebo ich dokonca ešte významovo umocniť.
Jablonovský vraví, že je to niekedy veľmi ťažké, lebo môže dlho trvať, kým príde prvý nápad. Ten navyše generuje niekoľko verzií a z nich treba vybrať takú, ktorej „nezmysel je najzmysluplnejší“. Niekedy je to zase naopak – nápadov na kresbu je už celá hromada, no text k nim ešte stále nie je dobrý.
Daniela Kapitáňová je majsterkou kratších literárnych foriem. Malé rýmované básničky šmrncnuté absurdným humorom, ale zároveň aj aktuálnymi témami a serióznym prístupom, sa jej nazbierali za posledných päť-šesť rokov. Vystúpila s nimi v roku 2010 aj na festivale humoru Kremnické gagy, kde ich Fero Jablonovský v priamom prenose naživo podchytil štetcom či ceruzkou. Brožúrka, ktorá z ich dielka neskôr vznikla, sa hneď aj rozchytala, aj vďaka tomu je dodnes dosť veľká šanca, že stretnete po svete behať deti aj dospelých, ktorí tieto veršíky vyťahujú na požiadanie z rukáva naspamäť.

„Slovenčina je v písaní takýchto foriem vynikajúca,“ vraví Kapitáňová. „Nie je to o tom, že chcem niečo povedať a hľadám k svojim myšlienkam slová, ale presne naopak: nápad s rýmovanou slovnou hračkou príde sám a potom k nemu hľadám kontext.“
Niekedy je vraj jazyk až taký hravý, že autorka až po týždňoch pochopí, čo vymyslela, prezrádza Fero Jablonovský. Napríklad básnička o šťukách mala na sociálnych sieťach veľký úspech a nový rozmer vtipu, ktorý ju presvedčil, akí dokážu byť ľudia rozšafní, našla vo vlastných slovách až po stovkách lajkov.

Život je vtip
Zmysluplné nezmysly sú od dnes jednou kapitolou z výstavy, ktorú sprístupnili v bratislavskej galérii F7. Jej súčasťou sú zároveň aj budúce ilustrácie a inštalácie k pripravovanej rozprávkovej knihe Daniely Kapitáňovej. Bude o čertíkoch a Jablonovský je pripravený nakresliť ich aj tisíc, kým bude text na svete. Tretiu časť výstavy tvoria karikatúry prepojené na knižnú typografiu, ktorej sa výtvarník už roky venuje.
A ako to, že obaja majú stále chuť obracať život na vtip? „Možno máme obaja šťastie, že aj keby sme chceli robiť niečo seriózne, nemusíme sa veľmi trápiť a potiť,“ hovoria. Aby totiž vymysleli niečo úsmevné, stačí vraj byť fakt vážny.
