Je vykúpené stresom a dlhým čakaním, hovoria o otvorení olympiády naši športovci

Čakám, kedy vylezú naši

Otváracie ceremoniály na olympiádach si športovci veľmi neužijú, mysľou sú pri výkonoch, ktoré ich ešte len čakajú. Kultúrny rozmer podujatia si uvedomujú až dodatočne.

Slovenská strelkyňa Zuzana Rehák-Štefečeková bola na olympijských hrách dvakrát, z Pekingu aj z Londýna priniesla domov striebro. Vraví, že otvárací ceremoniál je síce zážitok, ale vykúpený stresom a dlhým čakaním. 

Zanechali otváracie ceremoniály vo vás hlbší dojem?

„Zažila som iba jeden, ten v Pekingu. Pred londýnskym ceremoniálom sme sa vracali zo sústredenia a hneď na druhý deň po ceremoniáli sme mali ráno tréning, takže sme sa ho nezúčastňovali. Ale myslím si, že také niečo stačí zažiť raz. Samozrejme, súťažiť na olympiádu by som chcela ísť.“

Prečo stačí raz? 

„Je to dosť stresujúce a vyčerpávajúce, najmä keď viete, že to ozajstné a najdôležitejšie ešte len príde. Pamätám si, že slávnostný večer sa začínal o ôsmej, a my sme sa už o tretej popoludní museli začať schádzať a k štadiónu sme sa z gymnaziálnej haly presúvali dve hodiny. Potom sme čakali ďalšie dlhé hodiny, aby sme vyšli na štadión, ten sme v celom okruhu len prebehli, lebo všetko beží veľmi rýchlo. Zaradili sme sa a potom sme sa ďalšie dve hodiny opäť iba presúvali. Je to vlastne dvanásťhodinový proces.“

Zuzana Rehák-Štefečeková. (zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA)

Kultúrny rozmer podujatia vás nezláka?

„Nie som veľmi ten typ, že by som mohla hodnotiť ceremoniál z tejto stránky. Navyše, po osobnom zážitku prestal byť pre mňa až taký očarujúci. Vnímam ho najmä športovo.“

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Briti otvorili olympiádu s Mr. Beanom. Ako im chce konkurovať Rio?

Stojí za ten stres prežívať ho osobne?

„Jasné, stojí to za to, tých pár minút v zábere nesie so sebou eufóriou a pocit veľkého očakávania, okolo vás buráca štadión, zažívate niečo celkom iné, ako keď to vidíte v televízii. Úžasný bol aj moment, keď prichádzal olympijský oheň. Akurát, že s mojou výškou som ho videla iba na veľkoplošnej obrazovke, hoci som tam bola osobne.“

Z programu ste vlastne ani nič nemali?

„Takmer vôbec. A bolo mi to napokon ľúto, lebo som chcela vidieť Jackieho Chana, ktorý však spieval až potom, čo sme museli odísť. Keď tak rozmýšľam, predsa len by som ten ceremoniál ešte niekedy rada zažila.“ 

Budete ho tento rok sledovať v prenose?

„Závisí od počasia, keď bude pekne, asi budem niekde vonku. Pre mňa je najzábavnejšie, keď na štadión vylezú naši, na to vždy celá rodina striehneme, ak sa rozhodneme pozerať telku. Škoda, že strelci tam tento rok nebudú. Tiež to nestíhajú pre tréning v nasledujúci deň.“

Róbert Erban spomína na Barcelonu. (zdroj: FOTO - TASR)