Bude to len taký malý ohník, hovoria organizátori olympiády ?v Riu. Nechcú do ovzdušia vypúšťať veľa plynu. ?Je v súlade s ideou, ktorá sa prejaví už pri úvodnom ceremoniáli.
Pozerať alebo nepozerať? Veľa ľudí hovorí, že si otvorenie olympijských hier nezapne, lenže potom pred prenosom vždy svoje rozhodnutie zmení. Inak by sa nedali vysvetliť štatistiky, že tento typ programu zvyčajne pozerajú tri miliardy ľudí.
Otvárací ceremoniál je zvláštna umelecká disciplína, v divákoch vyvoláva dojatie aj rozpaky naraz – svet by rád veril, že je to umenie, ale má podozrenie, že je to len politicky podfarbený cirkus.
Stalo sa už prejavom slušnosti, že do vítania olympijských hier sa musia zapojiť stovky choreografov, kostymérov, technikov, ktorí ani nemôžu spať zo stresu, koľko miliónov dolárov stojí ich zodpovednosť. Rio de Janeiro však tentoraz dopredu oznámilo, že nechce v tejto tradícii pokračovať.
Juhoamerická krajina pociťuje hospodársku krízu, športovci sa boja ziky a novinárov straší pouličné násilie. Chce sa ukázať skromne, ideou programu bude ekologická udržateľnosť. Aj oheň, ktorý bude počas celých olympijských hier žiariť, bude menší, ako sme doteraz videli.
Brazílčania povedali, že ceremoniál pripravili za 21 miliónov dolárov. Dokážu ním konkurovať Londýnu, ktorý mal rozpočet dvakrát vyšší? Skúsili sme teda zhrnúť päť bodov, pri ktorých sa budú dať olympijské mestá porovnať.
1. Humor
Londýn: Mr. Bean
Z Británie pochádza kultový film Trainspotting, v Británii sa narodil Harry Potter. Aj to je však nič v porovnaní s tým, aké nadšenie vzniklo, keď sa na štadióne objavil Mr. Bean. Vystúpil ako súčasť symfonického orchestra a kým všetci ostatní hudobníci mastili ako hodinky, on mal na starosti držať jeden tón. Olympijské hry dávno nevideli také dobré komediálne číslo.
Nik sa nepohoršoval, že Mr. Bean prišiel na štadión verný svojej vynaliezavosti a ukázal, ako sa dá získať medaila aj pri hrubom porušení zásad fair play.
