Bola jar 1959. Interiérová dekoratérka Suzie Frankfurtová čakala svoje druhé dieťa. Keďže chcela potešiť svoje chuťové poháriky, pri poobednej prechádzke New Yorkom zablúdila do istej manhattanskej cukrárne.
Prekvapilo ju, že okrem sladkých koláčikov a farebných tort bol obchod plný magických akvarelových malieb, na ktorých sa mihali farebné kvety a motýle. Vystavoval tam akýsi neznámy mladý umelec.
Aké nezvyčajné miesto na prezentáciu, musela si pomyslieť. Nikdy predtým o dotyčnom nepočula, o to viac však bola uchvátená jeho prácou, náladovými ťahmi štetca, ktoré nevedela dostať z mysle.
On sám pracoval ako umelecký riaditeľ knižného vydavateľstva a chvíľky umeleckej inšpirácie využíval ilustrovaním detských kníh. Vtedy ešte netušil, že spoločne s Frankfurtovou zafušuje aj do kulinárskeho umenia. Bol to Andy Warhol.
Spontánny nápad
Áno, komerčný ilustrátor. Tým sa živil výstredný umelec v čase, keď ešte nebol posadnutý celebritami, konzumnou spoločnosťou a mechanickými reprodukciami. Predtým, než svet obleteli jeho slávne plechovky od polievok či hypnotizujúce pop-artové portréty Marilyn Monroeovej.
(zdroj: Aukčná sieň Christie's)Zrejme v roku 1959 netušil ani to, že zakrátko bude jeho meno poznať takmer každý, aj ten, čo o umení ako takom nikdy nechyroval. Suzie Frankfurtová ho však už vtedy dlho zháňala, kým sa jej podarilo dohodnúť si s ním stretnutie.
Zaujímavé, že ním bola taká posadnutá, pretože vo svojej tvorbe nemohli byť rozdielnejší. Ona milovala históriu a ruský nábytok z 18. storočia, o jeho preferenciách hovoriť netreba. Keď napokon súhlasil so stretnutím, rezervovala rovno obed v slávnom hoteli Plaza, taká bola nedočkavá.
