Keď sa pred ôsmimi rokmi rodil legendárny seriál Panelák, jeho režisérovi Andymu Krausovi bola jedna vec jasná hneď na začiatku: do úlohy starších manželov bude chcieť obsadiť Božidaru Turzonovovú a Juraja Slezáčka. Oboch poznal ešte z čias, keď bol študentom na VŠMU a oni jeho pedagógovia.
Ženu si treba vypočuť
Nikto na začiatku nemohol tušiť, že susedské príbehy budú baviť divákov celých sedem rokov. Manželia v penzii Jana Nitschneiderová a Emil Blichár sa ukázali hneď ako výborne zohratá dvojica, veď skúsení herci sa poznali a spolupracovali už štyridsať rokov, išlo im to ako po masle.
Energická pani Janka si pána Emila rada mýlila so žiakmi v škole, on ju zase rád poučoval múdrosťami z encyklopédií, zmierený s tým, že je tak trochu pod papučou. Juraj Slezáček si vraj pri tejto dvojici postáv vždy predstavoval svojich rodičov, vychádzajúc z toho, že ženu, ktorá muža rada komanduje, si skrátka treba vypočuť a potom si robiť ďalej pokojne svoje.
Tento vtipne odľahčený vzťah si na televíznych obrazovkách veľmi obľúbila nielen staršia generácia divákov, no isté je, že práve tá sa v ňom našla. Janka s Emilom boli jediné postavy, ktoré v seriáli Panelák vydržali až do konca cez celých pätnásť sérií.
Nemuseli ani otvoriť ústa
„Juraj Slezáček bol vždy nesmierne skromný,“ hovorí režisér a herec Andy Kraus. Učil nás tak, že nás posielal do divadla na dobré predstavenia. Nikdy nám nepredhrával, ani nás neupozorňoval na seba, naopak, vždy odporúčal všimnúť si výnimočné výkony svojich kolegov,“ hovorí. Rokmi sa vzťah študenta a jeho učiteľov v praxi utužil, takže keď sa stretli na panelákovom pľaci, už dávno si tykali.
„Bolo mi to zvláštne, keď som ich volal na kasting, kde sme si vyberali vhodné herecké typy. Bolo totiž jasné, že ich obsadíme, len sme potrebovali, tak ako v prípade ostatných, odprezentovať ich v dvojici na kamerových skúškach. Prišli a nemuseli ani otvoriť ústa, okamžite si úplne sadli.“
Juraj Slezáček chodil na nakrúcania vždy pripravený a vo dvojici s hereckou kolegyňou ich vôbec nebolo treba usmerňovať. Počas nakrúcania si vždy rád odskočil s režisérom pokecať o futbale a o politike. Bol príjemným diskutérom, milým a pozorným spoločníkom. „Veľmi si cením, že aj napriek chorobe nabral energiu a stále s nami na seriáli pracoval,“ vraví Kraus. „Myslím, že aj jemu pomáhalo, že sa mohol cítiť touto cestou užitočný.“
Nenápadný, ale podstatný
Vždy hovoril, že najväčšiu radosť v živote mu robí zostava s manželkou v neodmysliteľnej spoločnosti psíka Klorka. Neopúšťal ho osobitý humor, ktorý mimoriadne oceňovali jeho kolegovia, medzi ktorých vnášal priateľskú atmosféru. Medzi tých najbližších patrila práve Božidara Turzonovová, veď s ňou napokon strávil pred kamerou asi najviac času.
„Juraj Slezáček bol úžasný kolega, skvelý šéf, je mi veľmi, veľmi ľúto, že odišiel,“ hovorí pre SME herečka. „Poznala som ho od prvej chvíle, ako prišiel do Bratislavy, v časoch, keď bol študentom, aj potom, keď bol v divadle. Patril v ňom medzi tých menej viditeľných ľudí, ale jeho veľká elegancia bola práve v tom, že pôsobil nenápadne, a pritom bol podstatný, dôležitý a nenahraditeľný. Nielen pracovný, ale aj svoj súkromný život zasvätil divadlu. Bude nám veľmi chýbať. Bol perfektným funkcionárom v tom najlepšom zmysle slova.“
