Že dnes umenie nemôže byť originálne? Zakladateľ najslávnejšieho sláčikového súboru Kronos Quartet DAVE HARRINGTON tvrdí opak. Patrí k tým, čo sa presadili aj v najpopulárnejšom umení - vo filme. V Bratislave vystúpia 19. augusta na festivale Viva Musica!.
Kronos bol v starovekej filozofii božstvom zosobňujúcim plynutie času. Naňho ste chce vaše kvarteto odkázať?
„Náš pôvodný nápad pochádza skôr zo slova chronometer alebo z chronológie. Naším cieľom bolo zaznamenávať plynutie času a jeho vplyv na hudbu.“
Aké časy v nej teda zažívame dnes?
„Udivuje ma najmä súčasné publikum. Predpokladám, že veľká časť bratislavského obecenstva si príde na náš koncert vypočuť skladby, ktoré dovtedy nikdy nepočulo. To sa nám stáva v každom meste. Poslucháči dnes pristupujú k hudbe s enormnou zvedavosťou, snažia sa v nej hľadať nové smery a zážitky. To je obrovský posun vpred oproti obdobiu, keď sme začínali.“
Prečo? V sedemdesiatych rokoch sa publikum toľko o hudbu nezaujímalo?
„Veď si len spomeňme, že niekedy vtedy slávny francúzsky skladateľ Pierre Boullez povedal, že sláčikový súbor je mŕtvy. Ak by sme mu vtedy uverili, dnes by som sa s vami zrejme nerozprával. Je však pravda, že trvalo dlho, kým sme si s Kronos Quartet našli svoje publikum, bol to zložitý proces. A teraz? Takmer každý skladateľ, ktorého poznám, chce písať skladby pre sláčikové kvarteto. Takže áno, minimálne pre nás sa atmosféra v oblasti vážnej hudby mimoriadne zmenila a dokázali sme prežiť.“
Zdá sa, že dnes inštrumentálnu hudbu pomáhajú popularizovať filmy. Vyhovuje vám také spojenie?
„Myslím si, že treba zložiť poctu akejkoľvek forme hudobného zážitku, nezáleží na tom, či je to opera, koncert, alebo film. A ten, treba si priznať, je dnes najpopulárnejšou umeleckou formou. Som rád, že v kinách môžeme počuť majstrovské diela mnohých skladateľov, spomeňme napríklad skvelého sovietskeho autora Afreda Schnittkeho.“
Vy ste nahrali hudbu k oceňovanému filmu Rekviem za sen, ktorú skomponoval Clint Mansell. Čo sa vám zvykne vybaviť, keď je o ňom reč?
„Spomínam si na okamih, keď nám režisér Darren Arronofsky prvý raz film premietol. Hneď sa mi noty k skladbe Lux Aeterna začali vybavovať. Bola to veľmi premyslená hudba, slúžila nielen ako kulisa, ona poháňala celý príbeh vpred. Nepoznám umelecké dielo, ktoré by lepšie zachytilo nebezpečenstvo a tragédiu drogovej závislosti.“
Určite sa na tom zaslúžil aj spôsob, akým v tej skladbe hráte na sláčiky.
„My sme sa len snažili odkázať na to, čo sa vo filme odohráva. Zobraziť nekonečný duševný súboj vo vnútri postáv.“
Dnes ide do kín nový Star Trek, aj na jeho soundtracku ste sa objavili. Vedeli ste to? Skladateľ Michael Giacchino na počesť vášho výročia pomenoval jednu zo skladieb Kronos Wartet.
„Nevedel som o tom, ale lichotí mi to.“
Pustili ste sa aj do spoluprác, pri ktorých ste prekračovali hranice žánrov. Spomeňme len vystúpenie s Tomom Waitsom. Aké to bolo?
„Nebolo to nič náročné, prekvapilo nás, ako jeho a náš zvuk k sebe ladia. Akoby naše sláčiky a jeho hlboký hlas k sebe prirodzene patrili.“
Zdalo by sa, že dnešok je pre hudbu skvelou érou. Niekto by však mohol namietnuť, že v umení je všeobecne ťažké objaviť niečo nové. Súhlasíte s tým?
„Nesúhlasím, v umení sa stále nachádza mnoho neobjavených miest. Fascinuje ma, že na svete nenájdete dvoch hudobníkov, ktorí by hrali a zneli rovnako. Vy vlastne ani nemusíte rozmýšľať nad tým, či tvoríte niečo originálne. Vy jednoducho originálni ste. Nemusíte sa snažiť urobiť niečo úplne nové, niečo, čo nikto iný pred vami ešte neurobil, lebo je to sčasti aj tak nemožné. Jednoducho musíte tvoriť hudbu vo vašom vnútri, ktorú nikto iný nepočuje.“
Na scéne ste vyše štyridsať rokov. Podarilo sa vám pôvodný cieľ naplniť? Zachytili ste plynutie času?
„Skvelým charakteristickým prvkom hudby je to, že neustále rastie, je nažive a keď si myslíte, že ste niečo veľké dosiahli, nájdete milión ďalších vecí, ktorými by ste sa mohli zaoberať. Ide o nekončiaci proces a čím dlhšie na scéne pôsobím, nachádzam čoraz viac úloh a cieľov, na ktoré by sme sa ešte mali odhodlať. Zoznam našich úloh neustále rastie.“