LONDÝN, BRATISLAVA. Vystupovali na prestížnom festivale Glastonbury, našli si čas aj na to, aby prišli na piešťanský Grape. Britská indie rocková skupina Maccabees sa však napriek popularite a úspechu u kritikov rozhodla ukončiť štrnásťročnú kariéru. „Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie, nerozchádzame sa však v zlom,“ napísali vo vyhlásení.
Keď vlani poskytli rozhovor denníku SME, hovorili o tom, že všetku svoju energiu dávajú do toho, aby sa neopakovali, neponáhľali sa za métami a neustále sa zdokonaľovali. Naposledy ich cieľom bolo, aby skladba na nahrávke znela rovnako aj naživo. Hoci za ich rozhodnutím skončiť nie je žiaden spor, kapela zrejme bojovala s tým, že jej členovia majú iné hudobné predstavy. „Snažíme sa akceptovať, že Maccabees znamená pre každého z nás úplne niečo iné. Po čase sme si uvedomili, že to je na živote v skupine práve fajn,“ vravel gitarista Felix White.
On a ostatní členovia sa teraz budú venovať sólo projektom.
Prečítajte si rozhovor, ktorý vlani poskytli denníku SME. Odpovedali spevák Orlando Weeks a gitarista Felix White:
Orlando Weeks. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Komplexnou témou vašich piesní je starnutie. Máte z neho strach?
ORLANDO WEEKS: „Ako kapela sme strávili na jednom mieste tri roky. Človek si začne veľa vecí uvedomovať, najmä keď práca, ktorú robí, trvá dlhšie, ako by mala. Plynutie času nám poslúžilo ako univerzálna téma, rámec, ktorý nám umožnil skúmať súvislosti širokého okruhu ďalších vecí.“
Novinku ste nahrávali v londýnskej štvrti Elephant & Castle, ktorá sa považuje za jednu z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich častí. Jeho dokončenie vám však trvalo pomerne dlho, vyše troch rokov. Je to paradoxné, nie?
FELIX WHITE „Asi to k tomu patrilo. Každý deň na nás doliehalo pomyslenie, koľko času sme už venovali tvoreniu a nahrávaniu. Možno sme sa však dali pohltiť atmosférou toho miesta a zapadli sme do miestnej komunity, začali sme sa zaujímať, čo sa v našom okolí deje a to nás tvarovalo a, paradoxne, aj spomaľovalo. Áno, samotný Londýn sa neustále hýbe, vyvíja sa enormnou rýchlosťou. Ľudia v našom veku to však už berú ako súčasť všeobecného povedomia.“
Nazvali ste ho Marks To Prove It a vydali koncom júla. Ako by ste ho opísali? Líši sa jeho charakter od vašich predošlých?
WHITE: „Každý náš album sa od toho predošlého vždy výrazne líši. Zvlášť pri tomto sme sa snažili aj o úplne inú estetiku. Chceli sme sa vrátiť späť v procese tvorby tým, že sme sa usilovali najmä o čestnosť v zmysle – skladba na nahrávke musí znieť rovnako aj naživo. Album je zároveň neobyčajný aj tým, že pozorný poslucháč v ňom môže nachádzať elementy predchádzajúcich albumov. O také niečo sme sa ešte nikdy predtým nepokúsili. Preto, keď budeme hrať nové skladby, akoby sme nimi definovali, kým sme sa počas celej kariéry stali.“
WEEKS: „ Išlo nám aj o to, aby všetky piesne na albume vytvárali kompaktné hudobné dielo, aby do seba zapadali ako skladačka. Napríklad piesne Pioneering Systems a Dawn Chorus znejú inak ako ktorékoľvek predtým. Nonšalantne a zároveň sebaisto.“
Maccabees znamená pre každého člena niečo iné, hovorila britská skupina. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)
Členovia kapely sa budú venovať vlastným projektom. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)
Jeho názov znamená v preklade Znaky, ktoré to dokazujú. Čo ste teda chceli demonštrovať?
WEEKS: „Najmä to, že posledné tri roky sme len tak nesedeli, ale usilovne sme pracovali.“
WHITE: „Ale nie, v skutočnosti by názov mohol znamenať veľa vecí. Je však milé nechať všetky dohady ľuďom, možno nám oni povedia.“
V každej fáze vašej tvorby sa dá pozorovať čoraz viac potenciálu a vôle. Čím to je?
WEEKS: „Dôležitým pre nás je, aby sme nezaostali. Všetku našu energiu dávame do toho, aby sme sa neopakovali a aby sme našu hudbu neustále zdokonaľovali, aj keď nenáhlivo. Vždy sme sa snažili reprezentovať stav, v ktorom sme sa momentálne nachádzali ako muzikanti aj ako jednotlivci. Aké obsažné či výstižné majú byť naše piesne? Máme byť trpezliví alebo sa púšťať do vecí po hlave? Aj toto sme často riešili. Teraz sme však radi, že náš vývoj prebiehal postupne, pomaly a presne vymeraným spôsobom. Tak to bolo správne.“
Jedenásť rokov na scéne určite prinieslo aj nezhody v kapele alebo osobné úvahy, že sa možno dá vydať aj vlastnou cestou.
WEEKS: „Samozrejme, v procese tvorby máme vždy nesúlady v názoroch. V skupine nikdy nedosiahnete to, aby súhlasili všetci. Výzvou je, aby súhlasila väčšina.“
WHITE: „Snažíme sa akceptovať, že Maccabees znamená pre každého z nás úplne niečo iné. Každý do života v kapele prináša to svoje a spätne si zas vychutnáva odlišné veci. Po čase sme si uvedomili, že to je na živote v skupine práve fajn. Vieme zariadiť, aby sme pokope fungovali bez toho, aby sme jeden druhého limitovali.“
Celé leto ste koncertovali na festivaloch. Nechýbala vám intimita malých koncertov?
WEEKS: „Kým vyšiel nový album, hrávali sme dosť na festivaloch. Všetci sme si to veľmi užívali, ale aj tak sa najviac tešíme, keď budeme hrať nové skladby čisto pre našich fanúšikov. Najmä preto, že sme ich na ďalší náš album nechali čakať tak dlho.“
WHITE: „Tiež mám najradšej naše ,Maccabees shows‘. Je úplne jedno, či to je malý koncert na opačnej strane sveta, alebo veľký koncert v Londýne. Keď sa stretnú ľudia len kvôli našej hudbe, cítime ich nadšenie a blízkosť. Vtedy nepotrebujeme nič viac.“
Vašim piesňam je vlastný svetský pohľad na veci, predsa len ste ako skupina vstúpili aj do náboženského sveta. Vaše meno v preklade znamená Makabejci, čo sú príslušníci bojovného ortodoxného židovského kmeňa. Prečo práve to?
WEEKS: „Vybrali sme si ho, pretože znelo dobre, presne tak má znieť zvučné meno skupiny. V žiadnom prípade to nemala byť referencia na historické udalosti alebo Bibliu.
WHITE: „Poradil nám ho v podstate priateľ. Keby sme vedeli, koľko sa toho za týmto menom skrýva, možno by sme sa nakoniec rozhodli pre iné.“
