Rukopisy Franza Kafku stále spôsobujú rozruch, aj keď k nim už deväťdesiat rokov žiadny nový nepribudol.
Spisovateľ ich pred svojou smrťou v roku 1924 zveril najlepšiemu priateľovi Maxovi Brodovi a poveril ho, aby ich neprečítané spálil. Kamarát to však neurobil a výrazne tak prispel k celosvetovej Kafkovej sláve. Svet mal vďaka nemu možnosť spoznať viaceré jeho diela, ako napríklad Proces či Zámok.
Brod mal byť jediný a posledný, u koho rukopisy skončia. No nestalo sa tak, a preto prišiel na rad súdny proces, ktorý sa zdĺhavo tiahol niekoľko rokov. Až teraz sa skončil a jeho rozhodnutie oslavujú v Izraeli.
Rukopisy, ktoré sa dali speňažiť
Keď Max Brod zomrel v Tel Avive, Kafkove spisy boli v súlade s jeho vôľou odoslané sekretárke Esther Hoffeovej. Dostala od neho aj presné inštrukcie, kam ich má zaniesť - do Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, mestskej knižnice v Tel Avive alebo do inej organizácie v Izraeli alebo v zahraničí. Odkázal jej aj Kafkov pôvodný rukopis, ktorý spolu s niektorými dielami (vrátane Procesu) predala Literárnemu archívu v nemeckom meste Marbach za dva milióny dolárov.
Zvyšných rukopisov sa podľa súdnych expertov Hoffeova vzdať nechcela, držala ich v bezpečnostných schránkach v Izraeli a vo Švajčiarsku. Ešte pred svojou smrťou ich však odkázala svojim dvom dcéram, Eve Hoffeovej a Ruth Wieslerovej, ktoré sa ich dokonca pokúšali speňažiť.
Oslavuje knižnica
Izraelský najvyšší súd v Tel Avive v pondelok nakoniec rozhodol, že Kafkove rukopisy patria do Národnej knižnice v Jeruzaleme a budú sprístupnené aj verejnosti. Vo vyhlásení stojí, že Brod nemal právo odovzdať Kafkove rukopisy niekomu ďalšiemu.
Naplnilo sa tak úsilie Izraela, aby dcéry sekretárky rukopisy odovzdali, tak, ako sa uvádzalo v Brodovej poslednej vôli. Stalo sa to napriek tomu, že výzvy odmietali a odvolávali sa na to, že diela boli odovzdané do rúk ich matky s tým, že s nimi môže disponovať, ako chce.
