Veľa krajín odíde z olympiády bez zlatej medaily a pravdepodobne sú ich obyvatelia smutní. No aspoň ich to zbavuje rizika, že budú počuť svoju hymnu vo verzii, ktorú by možno ani nedokázali prijať.
Keď v roku 2004 organizovali olympijské hry Gréci, siahli po aranžmánoch, ktoré nahral Peter Breiner. V balíku z vydavateľstva Naxos bolo 204 krátkych skladieb, inými slovami, 204 originálnych prekvapení.
Stačilo, aby gymnasta Paul Hamm získal svoje prvé zlato a už sa americká tlač rozpísala. Hymnu The Star-Spangled Banner (Hviezdami rozžiarená zástava) nespoznali. Chýbala im v nej bojovná nálada postavená na dychových nástrojoch, nežné sláčiky neprijali. Wall Street Journal v tom dokonca videl politický zámer. Americká hymna zahraná na európsky spôsob vraj iste vznikla preto, aby potešila odporcov vojenského zásahu v Iraku.

Bojovná hymna v uspávankovom móde?
Peter Breiner si všimol, že americkí hudobní kritici sa teraz počas olympiády v Riu k starej polemike vrátili.