Ako hľadáte ľudí, ktorí vás sprevádzajú v jednotlivých krajinách?
Postupne sa nám podarilo vybudovať pomerne veľkú sieť kontaktov, vďaka nej a vysielaniu sa nám hlásia ľudia už aj sami, a to z rôznych kútov sveta. Ani sa mi nechce veriť, na akých zabudnutých miestach Slováci žijú.
Napríklad?
Malinký ostrov patriaci republike Palau niekde v Tichom oceáne. Ani neviem, kde presne, ale rozhodne veľmi ďaleko. Alebo malý ostrov Guernsey blízko Francúzska, ktorý patrí Veľkej Británii. Žije tam úžasný výtvarník, venuje sa svojmu umeniu, ale nechcel ísť pred kameru. Keby sme mali veľa času, myslím, že by sme našli Slovákov aj na úplne opustených ostrovoch.
Ako sa našincom darí v takýchto exotických destináciách?
Paradoxne, veľmi dobre, čo ma nesmierne teší. Aspoň čo sa týka ľudí, s ktorými sme sa my stretli. V Ázii to platí dvojnásobne. Doniesli tam svoju pracovitosť a dravosť, ktorá doma až tak nevynikne, lebo spoločnosť ich trochu zomelie, a práve tam sa im darí. Napríklad jeden pán pracujúci v manažmente gumárenskej firmy v Malajzii úplne prepadol kráse tejto moslimskej krajiny.
To je prekvapujúce, ide o diametrálne odlišné kultúry.
Myslím, že pointa je v tom, že Ázijčania sa chcú veľmi podobať západnému svetu. Čo je zo Západu, to je dobré, hoci o tom, čo je dobré a čo nie, by sme mohli diskutovať. Najmä po výživovej stránke. Jedlá z fast foodu im neprospievajú, začína u nich prepukať obezita, civilizačné ochorenia, ktoré doteraz nemali, pretože jedli úplne iné suroviny. Keď sa však vrátim k našim ľuďom – Ázijčania sú aj veľmi pracovití, ale ako keby im chýbala kreatívna zložka. A práve tú ľudia zo Západu so sebou často prinášajú. Asi preto sú Slováci v Ázii takí úspešní. Keď to teraz hovorím, uvedomujem si, aké je úžasné, že môžem povedať „ľudia zo Západu“ a myslieť tým nás.
Hovoríte, že ľudia sa sami ozývajú. Ako sa o vás dozvedia?
Kasting má na starosti moja partnerka, je v tom veľmi šikovná, koho poviem, toho mi nájde. Musím povedať, že práve ona tomuto projektu vdýchla život. Dlhé roky žila v zahraničí, pozná veľa ľudí, prvú sezónu tvorili respondentov najmä naši známi a priatelia. Druhá sezóna, to už boli známi našich známych, ľudia previazaní na pavúka. A stále sa hlásia noví. Máme ich toľko, že by sme mohli nakrútiť ešte niekoľko sezón.
Thajský sprievodca čistí práve ulovenú barakudu na maličkom ostrove Koh Ra. (zdroj: archív T.P.)Úspešnosť jednotlivých epizód vo vysokej miere závisí od človeka, ktorý vás v krajine sprevádza. Ako s týmto faktom narábate?
Uvedomujeme si to a práve to sa nám páči. Hoci je spoločným menovateľom každej epizódy jedlo, sprievodcovia a ich pohľad na krajinu je mimoriadne dôležitý. Od neho závisí, či sa vám krajina zapáči, alebo nie. Väčšinou sa vám páči, lebo oni ju majú radi, dobrovoľne sa tam rozhodli žiť. Cítiť z nich lásku k tomu miestu a my sa ju snažíme preniesť na obrazovku.
Čo býva najčastejším dôvodom odchodu zo Slovenska?
Vedel som, že mi dáte túto otázku a musím si dobre rozmyslieť odpoveď. Dôvodom je to, čo momentálne na Slovensku tak veľmi odsudzujeme. Tí ľudia tam išli za prácou. Sú to naši ekonomickí migranti. Iní zase odošli preto, lebo v danej krajine našli svoj pokoj a druhý domov. Samozrejme, sú aj príbehy, keď dôvodom bola láska. Zaujímavé na tom je, že v každom prípade sa ich partneri naučili perfektne po slovensky.
Predstava ázijských krajín a ekonomickej prosperity spolu až tak nesedí.
Mnohé z ázijských krajín sú veľmi zaostalé, ale všade sa nájdu hniezda, kde to funguje inak. V Číne žije veľké množstvo chudobných ľudí, ale Šanghaj je obrovským moderným mestom. Sami sme boli prekvapení, ako to tam funguje. Znečistené, ale moderné. Kedysi to bol významný obchodný uzol, dnes túto úlohu prevzal Hongkong a vzájomne sa doťahujú. Pre architektov je to priam dokonalé miesto, stále rastie, realizujú sa tam obrovské projekty.
Nakrúcali ste s niekým, kto si v cudzej krajine nezvykol na miestnu kuchyňu?
Ani nie. Ale mali sme vegetariána, čiže mäsová časť miestnej kuchyne bola preňho tabu. Ale v rámci projektu sa obetoval.
Zjedol mäso?
Sám od seba ochutnal jedného slimáka. Ostatné sme nakrútili tak, aby si divák ani neuvedomil, že náš sprievodca neje mäso.
Rybacia reštaurácia na ostrove Thassos. Filmári práve zisťujú, že ich respondentka nemôže jesť ryby. (zdroj: archív T.P.)O ktorú krajinu išlo?
O Thajsko. Tam sa to bez mäsa dá nakrútiť. Náš respondent bol športovec a žil v podstate na opustenom ostrove. Bolo to presne to miesto, kde človek nájde svoj vnútorný pokoj. Stala sa nám tam aj vtipná príhoda, pri odchode do dažďového pralesa sa ho zvukár spýtal, či sú tam aj hady. Občas kobry, odvetil náš sprievodca. Zvukár sa pozrel na svoje bosé nohy a išiel sa rýchlo prezuť. Vrátil sa v šľapkách.
Aké miesta alebo krajiny priťahujú vás?
Inklinujem k Ázii, aj preto si najviac pamätám diely, ktoré sme nakrúcali tam, aj keď nepatria medzi posledné. Svoj osobný pokoj som našiel v Malajzii. Nie je až taká turistická ako Thajsko, kam už chodí veľa ľudí, a Thajčania už vnímajú turistov ako svoj príjem. Malajzia nie je zvyknutá na turistov, je ešte veľmi úprimná. A počas nakrúcania ma očaril Island.
Z islandskej kuchyne pochádza tradícia jesť nahnité žraločie mäso zakopané niekoľko mesiacov v zemi?
