Keby Július Satinský vedel, že bratislavskú uličku, ktorú po ňom pomenovali, uzatvorili a nedovolia ľuďom po nej chodiť, neváhal by napísať nejakým ostrovtipom svoj pohľad, čo všetko je na Slovensku možné, keď už aj ulica po komikovi musí niekomu prekážať. „A čo potom naozaj vážne veci,“ hovorí Peter Šimun.
Známy herec a pedagóg má k tejto lokalite rovnako blízko. Býval totiž s rodičmi na Dunajskej ulici v známej Liga pasáži, v tom istom vchode, kde dlho žil aj Julo Satinský. Je jedným z jeho blízkych ľudí, ktorí doma opatrujú jeho vzácne listy.
Práve dnes by mal legendárny herec, komik, dramatik a spisovateľ 75 rokov. Je to dobrý dôvod vytiahnuť ich a zaspomínať si naňho. Písal ich veľa a rád, mal z toho obrovský pôžitok.


Pyžamové dni
„Jula Satinského som spoznal ako ženatého suseda,“ spomína Peter Šimun. „Vzal si Oľgu Lajdovú, tanečnicu z Lúčnice, prekladateľku a dcéru profesora Lajdu, prednostu Kliniky ORL na Zochovej ulici a priateľa môjho otca, ktorý bol zase plastickým chirurgom.“