Nemajú prístup na google, často ani na youtube alebo facebook, ale majú vládcu, ktorý popiera holokaust. V Iráne sa teda mladí ľudia nemajú ako dozvedieť, že kedysi, pár týždňov pred koncom druhej svetovej vojny, zomrela šestnásťročná Nemka Anna Franková. Nečítali jej denník, ktorý si písala, kým sa s rodičmi skrývala pred nacistami, a ktorý bol preložený do desiatok jazykov ako vzácny dokument.
Až teraz sa stalo, že sa o nej mladí Iránci prvýkrát dozvedeli. Portál deadline píše, že v malom provinčnom kine potajomky premietli dokumentárny film Anna Franková: Vtedy a dnes. Osem palestínskych dievčat a dve izraelské dievčatá v ňom počúvajú nadšené rozprávanie svojej učiteľky o tom, ako ju v detstve strhli Annine listy imaginárnej kamarátke Kitty, a nacvičujú o nej divadelnú hru.
Popri tom sa idealisticky zamýšľajú nad absurdnosťou vojny a prechádzajú sa popri zničených budovách v Gaze.
Deadline píše, že v publiku sedeli len dvaja ľudia, čo mali istú predstavu o holokauste. Na konci filmu ich chorvátsky režisér Jakov Sedlar prosil, aby o Anne Frankovej hovorili svojim kamarátom a známym.
Iránska vláda kontroluje umelecké prejavy obyvateľov. Svetoznámy režisér a držiteľ viacerých cien z najväčších festivalov Jaffar Panahi si odpykáva dvadsaťročné domáce väzenie, pretože jeho filmy ohodnotila ako protištátnu činnosť. Jeho kolega Asghar Farhadi síce precestoval celý svet s filmom Rozchod Nadera a Simin a získal zaň aj Ocara, no sám na festivale v Cannes povedal, že podlieha istej autocenzúre.
V krajine, kde ajatolláh Chomejní povedal, že holokaust je nepotvrdený, je uvedenie filmu o Anne Frankovej neobvyklá vec. "Pre ľudí, čo toto premietanie zorganizovali, to nebolo jednoduché," cituje deadline Sedlara. "V zásade to bol nelegálny krok."
