Nezlomná vôľa, tvrdohlavosť a odolnosť voči neprajným rečiam. Tieto vlastnosti spájajú športovcov, ktorí vyhrali napriek nepriazni osudu.
Inšpirujte sa snímkami, ktoré opisujú šokujúce víťazstvá na olympiádach.
"Kam až moja pamäť siaha, bolo mojím cieľom dostať sa na olympiádu," hovorieval bývalý britský športovec Eddie Edwards. Narodil sa v roku 1963 v anglickom Cheltenhame a v snímke Orol Eddie, ktorú o ňom nakrútil režisér Dexter Fletcher, sa sťažuje, že z každého tímu ho vykopli skôr, ako sa stihol prejaviť.
Niet sa čomu čudovať. Jeho túžba stať sa olympionikom a reprezentovať Veľkú Britániu na niektorých olympijských hrách v nejakom športe, je jedno v akom, bola v podstate nesplniteľná.
Najprv vyskúšal všetky letné disciplíny, čím uistil svoje okolie, že mu chýba akýkoľvek športový talent, potom sa vrhol na skoky na lyžiach. Stali sa jeho poslednou nádejou, najmä preto, že Británia nemala začiatkom osemdesiatych rokov žiadnych skokanov na lyžiach s olympijskými ambíciami.
Eddie Edwards však nemal najmenšie predpoklady v tomto športe uspieť. Začal trénovať až v dospelom veku, pre nedostatok financií bol samoukom - výstroj mu veľkostne nesedel a trpel nadváhou - vážil o deväť kilogramov viac než najťažší súper.
Jeho najväčším hendikepom však bola krátkozrakosť. Silné dioptrie sa mu pod lyžiarskymi okuliarmi zahmlievali, takmer nič nevidel.
Napriek tomu dokázal nemožné. Prvýkrát reprezentoval Veľkú Britániu na majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní v roku 1987, skočil svoj osobný rekord (v tom čase aj národný) 73,5 metra. Umiestnil sa s veľkým odstupom na poslednom mieste.
Skutočný Eddie Edwards. (zdroj: archív)Orol spravil hviezdnu kariéru
O rok neskôr už štartoval na zimnej olympiáde v Calgary. Obsadil 58. miesto pri skokoch na strednom mostíku a 55. miesto na veľkom mostíku.
V oboch prípadoch skončil posledný, ale stal sa senzáciou hier. Moderátori ho nazývali Lietajúci orol a diváci ho považovali za hviezdu.
Vďaka svojmu nešportovému vzhľadu, smiešnym okuliarom a nemodernému športovému oblečeniu sa stal miláčikom publika. Všetci obdivovali jeho nezničiteľnú vôľu a nezastaviteľné odhodlanie dokázať ľuďom, že sa mýlili, keď ho odpisovali.
V roku 1990 sprísnili pravidlá na účasť v skokanských súťažiach a už sa mu nepodarilo kvalifikovať. Urobil však kariéru v šoubiznise a začiatkom tohto roka prišla do kín príjemná komédia s Taronom Egertonom v úlohe Eddieho a Hughom Jackmanom v úlohe jeho trénera.
Herci Taron Egerton (vľavo) a Hugh Jackman v snímke Orol Eddie (2016). (zdroj: outnow.ch)Neporaziteľní Rusi prehrali
Olympiáda v Calgary mala ešte jednu anomáliu. Exotické tímy bobistov. Okrem Mexičanov, Taiwančanov a športovcov z Holandských Antíl sa kvalifikoval aj tím z horúcej Jamajky.
Štyria černosi na ľade boli rovnakou atrakciou ako Lietajúci orol a stali sa predlohou k známemu filmu Kokosy na snehu. V skutočnosti tím netrpel finančnou núdzou, medzi súťažiacimi nevládla rivalita, naopak Švajčiari a Nemci požičali tímu svoje vybavenie a osudnú haváriu nespôsobil uvoľnený šraub, ale chyba pri riadení.
Jamajčania neboli pôvodne neúspešní šprintéri – tí odmietli prejsť na boby, ale členovia armády, pravdou však ostáva, že sneh videli prvýkrát štyri mesiace pred olympiádou a
