Desaťtisíc. Toľko otázok položí ročne moderátor Duelu Gregor Mareš. Nechápe, ako je možné, že sa im za desať rokov vysielania vedomostnej súťaže neminuli účinkujúci ani fakty, na ktoré by sa mohli pýtať. Keďže sme sa stretli uprostred augusta, nedalo sa nezačať olympiádou.
Sledujete súťaženie na olympiáde v Riu?
Jasné! Včera išla manželka spať s mladším synom a ja som so starším pozeral Grigarovu jazdu a tak sme pri tom kričali, až sa naplašila a vybehla z izby. Rád pozerám aj plážový volejbal, kedysi som ho aj hrával.
Súťažne?
Bolo aj obdobie, keď sme chodievali na turnaje, dokonca sme aj vyhrávali. Volejbal som začal hrávať na vysokej škole, po jej skončení to bol jediný šport, ktorému som sa popri moderovaniu v Rádiu Twist venoval. Stretli sme sa tam partia volejbalových nadšencov. V zime sme hrali šestkový a v lete plážový.
Dnes sa venujete nejakému športu?
Samozrejme. Každý deň cvičím, aj keď sa to nezdá, ale to preto, že si rád doprajem. Nedokážem si odoprieť sladkosti, slaninku, klobásku. Žijem na dedine, tam vás každú chvíľu niekto pozve na zabíjačku. Preto nemám tehličky, ale inak som v dobrej kondícii.
Viete si predstaviť, že by ste komentovali športové podujatia?
Viem. To by bola pre mňa práca snov. Ale je to časovo veľmi náročné povolanie, pri mojom súčasnom životnom štýle zameranom na deti si ho nemôžem dovoliť. A najbližších desať rokov sa to nezmení. Ale vždy to bol môj sen. A asi aj stále je. Šport milujem, dokonca si rád pozriem aj futbalový zápas v Hornej Dolnej, hoci väčšina komentátorov by to vnímala ako povinnosť. Mňa aj takýto zápas baví. Hra ako taká ma baví. Vozím syna na futbal a pozriem si zápas dvanásťročných futbalistov, aj keď syn nechytá.
Komentovanie športového zápasu je plné emócií, v Dueli vás vídať skôr ako rozvážneho moderátora, ktorého nič nevyvedie z miery a nedáva na sebe nič znať.
Veď sa aj snažím tlmiť emócie. Ak ich totiž prejavíte pri jednom súťažiacom, musíte aj pri druhom. Preto ich čo najviac skrývam, aby mali obaja rovnaké šance a nikomu som nenadbiehal. To je asi na tejto relácii najťažšie.
Televízne štúdio vedomostnej súťaže Duel. (zdroj: RTVS)Pri komentovaní športového zápasu by ste to mali jednoduchšie. Mohli by ste drukovať našim.
Určite. Ale aj samotné prejavovanie emócií ma priťahuje. V Dueli, aj keď mám hráča, ktorý súťaží desiatykrát a za tie dva dni sa už stal súčasťou našej ‚rodiny‘, musím sa k nemu pred kamerou správať rovnako ako k niekomu, kto práve prišiel. Preto sa tak tlmím. Hoci občas mi to uletí, zaspievam alebo vybuchnem. Ale inak mám v Dueli vyoperované emócie.
V akom zmysle by bola pre vás profesia športového komentátora časovo náročná?
Napríklad teraz je olympiáda, mesiac by som chýbal doma. Potom by prišli nejaké majstrovstvá, zase tri týždne mimo domu. Potom tri dni, dva dni, tam týždeň. Ak by som to chcel robiť dobre, bol by som stále preč.
Väčšinou sú to ženy, ktoré si uvedomujú, aké náročné je skĺbiť prácu s rodinou.
U nás sa to snažíme rozdeliť. Práce mám veľa, našťastie, ale každý deň som doma. Jedinou výnimkou sú výjazdy s reláciou VAT, štyrikrát, možno päťkrát do roka chodíme na východné a stredné Slovensko a nakrúcame. Inak spím vždy doma.
Máte dvoch synov, zdedili vašu lásku k športu?
Myslím, že áno, aj keď každé dieťa má podľa mňa záujem o šport. Nepoznám také, ktoré by nemalo rado šport. Dnes je to o rodičoch. Deti sa spájajú cez internet, nemusia byť vonku, aby boli spolu. Preto ak rodič chce, aby sa venovali športu, musia byť organizované. My sme boli stále vonku, hrali sme volejbal, futbal, hokej, tenis, bicyklovali sme sa.
Dnes to nie je také jednoduché, deti nevedia, čo by vonku mohli robiť.
Je pravda, že napríklad s bicyklovaním to majú ťažšie. Medzi autami to nie je bezpečné, do lesa to majú ďaleko. S pohybom je to medzi deťmi veľmi zlé. Vidím to aj v synovej triede. V klube v Senci, ktorý hrá najvyššiu futbalovú súťaž, patrí medzi priemerne pohybovo nadané deti, v triede medzi top športovcov. Má možno štyroch alebo piatich spolužiakov, ktorí dokážu urobiť kľuk. Zdvihnúť sa na hrazde, to je science-fiction. O dievčatách ani nehovorím, pravidelne športujú asi dve.
Koľko rokov majú vaši synovia?
Starší dvanásť, mladší pôjde teraz do školy. Keďže starší je futbalista a mladší chodí s nami všade ako prívesok, na tréningy i turnaje, aj on chce byť futbalistom. Takže od septembra budeme mať viac povinností.
Ste hubár? Nedávno ste na svojom facebookovom profile uverejnili fotografiu krásneho, veľkého úlovku.
