Hoci deti i dospelí anglosaskí čitatelia milujú knihy Roalda Dahla, filmové adaptácie populárneho britského autora často nesiahajú predlohám ani po členky. Ani Charlie a továreň na čokoládu v réžii Tima Burtona neprekonal knihu. Z boja o Dahla víťazne vyšiel azda len Pedro Almodóvar s filmom Čo som komu urobila? z roku 1984 či Wes Anderson s filmom Fantastický pán Lišiak z roku 2009.
Uspeli teda tvorcovia s vyhraneným autorským rukopisom, jedinečným štýlom, experimentujúci s obrazom, výtvarným štýlom i rozprávaním.
Pokorne slúži predlohe
Filmový mág, tvorca akčnej zábavy i monumentálnych drám, režisér a producent Steven Spielberg dal pre Dahla dohromady svoj starý osvedčený gang. Sfilmovali spolu príbeh o boji malej Sophie proti strašným obrovským ľudožrútom a o jej priateľstve s láskavým a zábavným obrom. Spielberg na svoju adaptáciu minul vyše 140 miliónov dolárov – a toľko už film utŕžil na vstupnom.
Na rozdiel od Almodóvara, Andersona či Burtona nepoužíva Spielberg prepiaty vyhranený štýl. Jeho Kamoš obor je monumentálna poetická ilustrácia starej školy, vypracovaná do najmenšieho detailu. Zmes trikov, efektov a práce hercov je majstrovsky zladená.
Predvádza, ako mohla vyzerať rodinná filmová zábava z 50. či 60. rokov minulého storočia, keby tvorcovia mali k dispozícii dnešné digitálne technológie.
Film s možno až prílišnou pokorou zručne a s láskou slúži predlohe. Nezatraktívňuje ju štylizáciou, nerobí z nej akčnú zábavu, nezľahčuje ju nadhľadom, ba rezignoval aj na napätie a prekvapenia. Nekonajú sa zlosynovia. Ľudožraví obri sú komickí a nie odpudiví či nebezpeční. Sophie nie je žiadna sexi akčná hrdinka.
V krajine obrov. (zdroj: forum film)
Hrozbou sú ľudožrúti. (zdroj: forum film)Len pomaly ide vpred
Napínavá akcia sa dokonca nerozbehne ani tam, kde si ju dej vyložene pýta. Niet tu vizuálnych skratiek ani dynamických prestrihov. Príbeh sa nezadržateľne valí vpred ako mohutná pomalá veľrieka, bez zákrut, ramien a vodopádov. Neexperimentuje. Neriskuje. Nenecháva sa sputnať marketingom a preferenciami súčasného publika. Dojem rodinného veľkofilmu spred pol storočia, obohateného o dokonale presvedčivé efekty, posilňuje aj neustávajúca hudba.
Spielberov film akoby sám chcel byť neagresívnym dobráckym gigantom. Bez zla, násilia, ale bohužiaľ aj bez napätia, nápaditého humoru, imaginácie a charizmy je trošku ťažkopádny. Ak moderné adaptácie známych predlôh prirovnávame k divokými adrenalínovým lunaparkovým atrakciám, Kamoš obor je pomalý kolotoč s vyrezávanými figúrkami, pestrými farbami a nevyhnutným množstvom pozlátky.
Ak máte radi starodávne kolotoče s ich nostalgickou náladou, komótnym tempom a čarom dávno zašlých čias, určite si túto jazdu nenechajte ujsť!
