LIDO DI VENEZIA. Ulrich Seidl v hlavnej prehliadke mimo súťaže predstavil svoj ďalší celovečerný dokument s veľavravným názvom Safari. Vystupuje v ňom i manželská dvojica náruživých poľovníkov z predchádzajúceho dlhometrážneho dokumentárneho filmu V pivnici, ale i ďalší nemeckí a rakúski lovci, ktorí chodia na dovolenku loviť exotické zvieratá do Afriky.
„Už dávno som chcel vo filme ukázať, kto sú tí bežní, nie výnimočne zámožní ľudia, ktorí sa zabávajú poľovaním v Afrike, ale aj podnikatelia, ktorí takéto „dovolenky“ organizujú a Afričania, ktorých zamestnávajú. Ako zvyčajne, nemal som na nich vopred vytvorený názor, usiloval som sa ich spoznať, zistiť ich pohnútky, zmýšľanie a ponúknuť divákom priestor na ich vlastné názory.“ Prirodzene, nebol by to Seidl, ak by do filmu neprepašoval aj kus suchého absurdného humoru a zvláštnej drsnej poézie.
Ešte drsnejší však je western Brimstone holandského autora Martina Koolhovena s Dakotou Fanningovou, Guyom Pearcom, Emiliou Jonesovou a Carice van Houtenovou. V Andalúzii, Nemecku, Rakúsku a Maďarsku autor našiel exteriéry, ktoré dokonale nahradili monumentálnu americkú prírodu. „Záujem mali aj veľké americké štúdiá, ponúkajúce veľké rozpočty, lenže za cenu toho, že by som stratil kontrolu nad výslednou podobou filmu. To pre mňa bolo neprijateľné, a tak sme zostali v Európe, hoci nám nakrúcanie trvalo viac než päť rokov,“ priznal režisér.
Brimstone, príbeh despotického kňaza. (zdroj: VIFF)Keď diváci bučia
V príbehu fanatického, démonického holandského kňaza, ktorý zničil životy svojej manželke, dcére a takmer aj vnučke, nie je núdza o šokujúce prekvapenia, ale predovšetkým o brutálne až sadistické scény. Nie všetci diváci ich prijali s pochopením, a tak sa Brimstone stal filmom, ktorý po skončení okrem potlesku sprevádzalo aj zatiaľ najmohutnejšie nesúhlasné bučanie publika.
Priaznivej odozvy sa dočkala dráma francúzskeho režiséra Françoisa Ozona Frantz o mladom Francúzovi, ktorý sa krátko po skončení prvej svetovej vojny príde ospravedlniť rodičom nemeckého vojaka, ktorého v boji zastrelil. V roku 1932, na prvom ročníku benátskeho festivalu, uviedol nemecký režisér Ernst Lubitsch svoj americký film Broken Lullaby, adaptáciu divadelnej hry francúzskeho dramatika Mauricea Rostanda. Ozon sa inšpiroval drámou i filmom a nakrútil ich novú verziu.
Forma vzdáva hold ére čiernobielych filmov a veľkých hercov. Obsah je nadčasový: láska, nenávisť, predsudky, pocity krivdy. A tajomstvo. Pretože vo svojej verzii nám len postupne, s príslovečným zmyslom pre subtílne odtienky emócií odhaľuje, kto je mladý Francúz a prečo navštívil rodičov nebohého Frantza. Väčšina filmu sa odohráva v Nemecku a po nemecky. Tak, ako sa obraz občas ozvláštni zábleskom farieb, v jazyku, prostredí i kultúre sem-tam preblesne Francúzsko. „Tam, kde Lubitsch končí, som sa rozhodol pokračovať. Frantzova snúbenica Anna, očarená citlivosťou mladého Francúza, sa vyberie hľadať ho do Paríža a stáva sa tak hlavnou postavou.“
Ten, čo stojí za Rockym Balboom
Ešte v piatok si cenu jedného z hlavných sponzorov festivalu Persol Tribute to Visionary Talent Award prevzal americký herec Liev Schreiber, hviezda nesúťažného filmu The Bleeder v réžii Philippe Falardeaua. Životopisná športová dráma v retroštýle zobrazuje vrchol kariéry i úpadok boxerského šampióna Chucka Wepnera, ktorý sa stal predobrazom pre ikonickú filmovú postavu Rockyho Balbou, ktorého stvárnil Sylvester Stallone. Obchodník s alkoholom Wepner sa preslávil, keď v roku 1975 vydržal 15 kôl, kým podľahol majstrovi sveta Muhammadovi Alimu.
Za desať rokov boxerskej kariéry Wepnerovi osem ráz zlomili nos a rany mu museli ošetriť 313 stehmi, za čo si vyslúžil prezývku The Bleeder. Svoj životný príbeh predal filmárom za relatívne neveľkú cenu a po úspechu Rockyho podľahol nečakanej popularite, alkoholu, drogám, rozpadlo sa mu manželstvo ba skončil aj vo väzení, ale dokázal sa zase vrátiť do normálneho života.
Liev Schreiber (vľavo) v športovej dráme The Bleeder. (zdroj: OUTNOW)
