BRATISLAVA. Boli sme zvyknutí, že politický extrémizmus sa do hudby dostáva len na okraji jej spektra. Šírili ho neonacistické skupiny ako Judenmord alebo Krátky proces. Dnes však už začína prenikať aj do hlavného prúdu. V Česku proti Arabom spieva Jarek Nohavica, extrémistická skupina Ortel získala strieborného Slávika a aj populárni slovenskí hudobníci sa radikalizujú.
Punková legenda Zóna A má vo svojom repertoári viacero skladieb, ktoré sú rasistické alebo extrémistické, na koncertoch znovu spieva pieseň Cigánský problém. Jej frontman Koňýk sa pravidelne zúčastňuje ne pochodoch proti islamizácií,známe sú i jeho kontakty s neonacistickou scénou.
Sú aj také prípady, keď sa na podujatiach organizovaných Mariánom Kotlebom objavia speváci, ktorí bežne znejú z éterov slovenských rádií.
Speváčka Kristína prijala honorár za vystúpenie na podujatí v Banskej Bystrici, kde zastavil dve divadelné predstavenia. A ani staršie kapely nie sú výnimkou, Elán v novej piesni velebí komunistického lídra Fidela Castra a konšpiračné teórie, ktoré sa objavujú na rôznych propagandistických weboch. „Za kormidlo si už sadá totalitná svetovláda,“ spieva Jožo Ráž.
Aj preto túto nedeľu organizuje šéf Pohody Michal Kaščák Koncert proti násiliu. Bude v meste Vrbové, kde sa stal pred rokom dvadsaťtriročný Marek obeťou dvojice neonacistov – otca a syna.
„Marek zomrel, pretože sa niekoho zastal. Jeho tragédia mala aj rasové motívy. Z výpovedí svedkov vieme, že otec hovoril synovi: Poď, ukážem ti, ako sme sa učili zabíjať Židov,“ hovorí Michal Kaščák, sklamaný z toho, že na slovenskej hudobnej scéne nie je silnejší hlas, ktorý by extrémizmus odsúdil.
Kaščák v nedeľu pripravuje koncert proti extrémizmu vo Vrbovom. (zdroj: Pohoda)Dnes okolo seba vidíme veľa prejavov extrémizmu. Ako veľmi sa prejavuje aj v hudbe?
„Rozhodne ho cítiť, príkladom je legendárna Zóna A, ktorá po mnohých rokoch oprášila svoju najtvrdšiu pieseň Cigánsky problém.Všimol som si tiež, že vznikli napríklad neonacistické hiphopové alebo metalové projekty.
