Udalosťou slovenskej divadelnej sezóny je švédsky kultový film. Môže ovládnuť ceny Dosky

Kultová meštianska freska Fanny a Alexander začala v posledných rokoch žiť intenzívnym divadelným životom. Veľkolepú adaptáciu rodinného eposu, ktorý z pestrofarebného panoptika blízkych rodinných vzťahov tvorí podstatu života, uvádzali postupne divadlá na mnohých európskych scénach aj v USA.

Je vrcholným dielom režiséra Ingmara Bergmana, ktorý sa ním v roku 1982 veľkolepo rozlúčil s filmom, i keď sa k nemu popri televíznej tvorbe potom ešte vracal.

Petra Vajdová, Emília Vášaryová a Daniel Fisher v inscenácii Fanny a Alexander.

V uplynulých mesiacoch ožila úspešná sága očami detských súrodencov aj na veľkej scéne Slovenského národného divadla. Napriek viacerým kritickým hlasom získala najviac nominácií na tohtoročné divadelné ocenenie Dosky, ktoré sa onedlho práve v jeho priestoroch budú odovzdávať.

Figuruje v siedmich kategóriách.

Národné kontra samorast

Popri tom chytila naša prvá scéna tri dôležité nominácie aj za Rivers of Babylon, hru napísanú podľa knižnej a tiež sfilmovanej predlohy Petra Pišťanka v réžii Diega de Breu. Vďaka nej bude favoritom na Dosku za mužský herecký výkon určite Milan Ondrík s kultovou postavou kuriča Rácza.

Vasil Rusiňák (v strede) v inscenácii Moskva Petušky v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove.

Dve nominácie získalo SND aj za scénografiu Evy Kudláčovej-Rácovej a hudbu Martina Burlasa v pozoruhodnej inscenácii hry Nevina uznávanej nemeckej autorky Dey Loherovej.

Z nezávislých kruhov kritikov opäť zaujala „samorastlá“ Sláva Daubnerová, víťazka Dosiek s inscenáciou Untitled z roku 2013. Tentoraz prišla s monodramatickým konceptom Solo lamentoso, pohybovo-vizuálnou performanciou inšpirovanou bizarným prípadom Spievajúceho domu zo Štúrova. 

Rivers of Babylon Petra Pišťanka v SND. (zdroj: FOTO - MARTIN GEIŠBERG)

Konkurovať bude v kategóriách o najlepšiu inscenáciu a réžiu.

Výprava v nevýhode

Anketu vyhlasujú tento rok už dvadsiaty prvý raz, na hlasovaní sa zúčastnilo 28 kritikov. Zvyklo ich byť viac, čo dokazuje, že divadelná kritika na Slovensku stále nemá dostatočnú podporu a divadlo oproti iným umeleckým žánrom, ktoré sa napríklad dajú vnímať aj sprostredkovane cez nosiče, môže byť napriek svojej výpravnosti v nevýhode.

Prípad divadelnej adaptácie Bergmanovej filmovej predlohy to však nebude, stala sa skutočne udalosťou minulej sezóny. Režisér Marián Amsler nás v nej pomocou technicky náročného „live-cinema“ spôsobu preniesol do živého divadla filmu, v ktorom rieši spletité vzťahy sociálne, generačne a názorovo rozmanitých postáv s rôznymi osudmi.

Nielen kritikov, ale aj mnohých divákov tvorcovia presvedčili, že nadčasové posolstvo príbehu o hodnotách spoločnosti a jej odkazu pre ďalšie generácie môže fungovať aktuálne. A svetoznámy švédsky režisér so svojimi reálnymi spomienkami na detstvo v tom zohráva nenahraditeľnú úlohu.

Jana Oľhová ako Žo v inscenácii Vtedy v Bratislave.

Ceny v šuflíku idú bokom

Fanny a Alexander bude bojovať o titul najlepšej inscenácie, réžie, scénografie, hudby aj najlepších kostýmov, herec Richard Stanke čoby dvojtvárny biskup sa bude uchádzať o cenu za najlepší mužský herecký výkon a Petra Vajdová v úlohe Emílie Ekdahlovej má šancu stať sa najlepšou herečkou.

V tejto kategórii má konkurenciu v Jane Oľhovej ako Žo Langerovej z martinskej inscenácie Vtedy v Bratislave a v Daniele Kuffelovej ako Karolin z inscenácie Hamlet je mŕtvy (Stav bez tiaže) nitrianskeho Divadla Andreja Bagara.

Daniela Kuffelová v inscenácii Hamlet je mŕtvy v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Obe už najvyššie divadelné ocenenie doma majú, čo však v tejto chvíli nemusí nič znamenať. Nech zvíťazí ten najlepší. Na slávnostnom odovzdávaní v nedeľu 18. septembra sa dozvieme, kto to bude. Ceremoniál bude v priamom prenose o 20.45 vysielať Dvojka.