Na verejnosti nevystupuje a donedávna nakrúcal len zriedka. Niekedy aj dvadsať rokov prešlo medzi jeho dvoma filmami. Je teda prirodzené, že na festivale v Benátkach si Terrence Malick vyžiadal veľa pozornosti.
Po slávnych filmoch Nebeské dni, Tenká červená línia a Strom života teraz prichádza s dokumentom Voyage of Time: Life´s Journey.
Zdá sa, že americký režisér je posadnutý témou plynutia času, osudu a slobodnej vôle. V tejto téme sa už evidentne dostal do miest, kam ho už nestačíme nasledovať. Dokument Voyage of Time nakrútil na veľkoformátový materiál, určený pre kiná IMAX, a nepopiera, že prvoradá preňho bola vizuálna stránka: „Je to pokus čisto filmovou rečou sprostredkovať najaktuálnejšie poznatky o vzniku vesmíru, Zeme a života. Zoči-voči momunumentálnemu nekonečnému vesmíru chcem diváka nenásilne priviesť k základným otázkam. Otázkam, ktoré si kladie len málokto. Čo znamená náš život, naša existenica v nekonečnom a prastarom svete?“
Benátsky festival však film uviedol na bežnom širokouhlom plátne v 2D, a tak sa asi zamýšľaná sila obrazu k festivalovému publiku nedostala. Možno i preto sme videli pekné, esteticky koncipované obrázky hmlovín, hviezd a supernov, molekúl a buniek, prvokov i digitálne animovaných veľjašterov a smiešne štylizovaných praľudí. Chýbala im však sila, provokatívnosť, vyzývavosť. Zostali prázdne.
Koncentračný tábor a prestávka na desiatu
V obrazovo-hudobnej skratke autor chronologicky a popisne zhrnul minulosť sveta do súčasných dní. Zamýšľané emócie či myšlienky zostali kdesi ďaleko, ukryté za monumentálnymi obrázkami a mimoriadne patetickým poeticko-filozofickým komentárom, modlitbou k matke prírode, v nadnesenom podaní Cate Blanchetovej a s hudbou Bacha, Beethovena, Haydna. Ak niekto čakal mnohoznačnú esej na spôsob Godfreyho Reggia, musel byť sklamaný. Výsledkom je len ďalšia filmová atrakcia pre Imax.
A aby bol kontrast ešte väčší, festival vzápätí po Malickovi premietol nesúťažný celovečerný dokument Sergeja Loznicu Austerlitz. Statickými kamerami bez akéhokoľvek komentára len s autentickým kontaktným zvukom a s čiernobielym obrazom zaznamenal všedný súčasný deň v niekdajších koncentračných táboroch Osvienčim a Dachau. Miesta neľudského utrpenia a potupnej smrti miliónov obetí sú dnes atrakciami obliehanými zástupmi senzáciechtivých turistov z celého sveta.
Oblečení v pohodlných tričkách s nápismi, tielkach a šortkách, hluční, bezohľadní, nedisciplinovaní a prevažne obézni ľudia bez väčšieho záujmu, bez náznaku dojatia, úcty, piety, prechádzajú tábormi, klebetia, žartujú, fotia sa pred nápisom Arbeit macht frei.
