Najpravejšie divadlo robia ochotníci. Je to síce fráza, ale stále platí, aspoň podľa režiséra Blaha Uhlára. Hoci jeho meno väčšinou spájame so značkou Stoka, mnoho rokov zo svojej divadelnej kariéry venoval práve práci s ochotníckym divadlom.
Ešte v osemdesiatych rokoch začal pôsobiť v trnavskom divadle Disk, kam sa po dlhšej prestávke opäť vrátil. Teraz spolu s ním oslavuje jeho neuveriteľné 60. výročie.
Jedno z najstarších slovenských ochotníckych divadiel sa drží dodnes na špičke, preto bude aj jedným z hlavných účastníkov festivalu Ochotníci. Začína sa dnes v A4 a potrvá do nedele.
Divadlo Disk Trnava: Prežitie (zdroj: FOTO - CTIBOR BACHRATÝ)O čo slobodnejšie, o to tvorivejšie
„Disk krásne preplával cez zmenu režimu. Aj keď stratil výhody, ktoré kedysi dostával od osvetových stredísk, dokázal sa etablovať ako nezávislý súbor. Pateticky povedané, láska jeho tvorcov k divadlu bola silnejšia ako spoločenské zmeny,“ hovorí Blaho Uhlár o súbore.
Disk bol jedným z tých spoločenstiev, ktoré počas normalizácie pochopili, že v podhubí veľkého umeleckého života sa dá fungovať o to slobodnejšie, o čo sa to tvorivejšie robí.
Ochotníci sú podľa Uhlára odjakživa ťahaní vnútornou čistou túžbou robiť divadlo a dodnes sa to nezmenilo. Poznačilo to – v dobrom i v horšom – aj našu profesionálnu scénu, ktorá z neho vzišla.
„U ochotníkov hrá určite veľkú úlohu psychoterapia,“ uvažuje režisér, majúc na mysli spôsob, akým človek zrazu môže uchopiť svoje vnútro a dostať ho medzi ľudí.
V úvodný deň prvého oficiálneho ročníka nového bratislavského festivalu sa o Disku a ochotníkoch bude hovoriť viac v súvislosti s uvedením jeho najnovšej autorskej inscenácie Prežitie.
Ešte predtým však program odštartuje mladý divadelný súbor Uložiť ako. Ich performancia Pojednávanie vo veci Genesis uvedie cez hercov pred štyri súdy a rekonštrukcie biblických prípadov aj samotného diváka.
Súbor Uložiť ako z Bratislavy: Pojednávanie vo veci Genesis. (zdroj: FOTO - CTIBOR BACHRATÝ)V čom žijeme dnes
„Niektoré predstavenia máme už vypredané,“ hovorí organizátorka festivalu Sasha Polovková. Ochotnícke divadlo si podľa nej získava čoraz viac divákov.
Jeho špičku, ktorú odsledovala na vrcholných súťažiach slovenských ochotníckych divadiel na čele so Scénickou žatvou, hodnotí ako novátorskú a spontánne reagujúcu na súčasné problémy spoločnosti, čo ľuďom zároveň prináša iný pohľad na divadlo, ako ponúka profesionálna scéna.
„Medzi bratislavskými divákmi je navyše veľa cezpoľných. V súboroch z celého Slovenska môžu nielen vidieť svojich známych, ale aj pocítiť spolupatričnosť s miestom, odkiaľ pochádzajú,“ hovorí.
Vyzdvihuje predstavenia súborov Gasparego z Liptovského Mikuláša, Daxner z Tisovca či Dramaterra z Trebišova, ktoré sa postupne cez víkend na festivale predstavia.
Daxner z Tisovca: Túžby, sny a výčitky. (zdroj: FOTO - CTIBOR BACHRATÝ)O sviežich a vysoko cenených divadelných postupoch v ochotníckom divadle nás presvedčia Divadlo A a Divadlo Shanti z Prievidze.
Súbor tiež už oslávil šesťdesiatku a patrí medzi to najlepšie, čo na divadelnej scéne máme. Režisér Jozef Krasula s ním zinscenoval nezinscenovateľné – svetoznámy Márquezov román Sto rokov samoty a uviedol ho s úspechom v premiére koncom minulého roku ako Príbeh z Maconda. Podobenstvom o svete a jeho dejinách nám tvorcovia naliehavo ukazujú, v čom žijeme dnes.
Príbeh z Maconda podľa Divadla A a Divadla Shanti z Prievidze. (zdroj: FOTO - CTIBOR BACHRATÝ)
