V mori informácií o kardinálovi Ratzingerovi, dnes pápežovi Benediktovi XVI., len ťažko nájsť takú, ktorá nie je sprostredkovaná. Píše sa o tom, čo o ňom píšu, čo o ňom hovoria vatikanisti, rodáci, politici. Takéto informácie máme takmer všetci. Priznajme sa, že po každom článku, každej reportáži, nám na portréte nového pápeža pribudne nejaká tá nálepka.
Menej ľudí má informácie nesprostredkované. Keď bol na Slovensku v roku 1992, nebola návšteva príliš medializovaná. O troch jeho knihách, ktoré vyšli v uplynulých rokoch na Slovensku, sa toho tiež veľa nenapísalo. Duch liturgie bude možno výnimkou, a to vďaka šťastnej okolnosti, že Dobrá kniha ho vydala v slovenčine len pár týždňov pred jeho zvolením za pápeža. Čítať Ratzingera, nie o ňom, môže byť zaujímavá príležitosť všetky nálepky zase pekne poodliepať.
Názov knihy a obálka Pavla Čisárika naznačuje, že na jej stránkach pôjde o to, čo sa deje v kostole. Liturgiu robia veriaci spravidla v kostole. Na jednej nálepke má Ratzinger napísané, že je prísnym strážcom katolíckej doktríny. Čiže dogmatik, odborník na to, čo katolíci veria. Prečo teda píše knihu nie o tom, ako a v čo veriť, ale ako dať svoju vieru najavo? Lebo liturgia, bohoslužba je prejavom viery. S jeho dogmatickou úzkoprsosťou to nebude asi až také vážne.
V prvej časti sa nezvyčajne často spomínajú fyzikálne kategórie - priestor a čas - až vám napadne, že tieto slová sa po tieto dni síce spomínajú častejšie, ale v súvislosti s Einsteinovým výročím, nie s Ratzingerom. Pokiaľ máte na Ratzingerovom portréte aj nálepku "múdry a rozhľadený", tú si tam pokojne nechajte.
S troma červenými výkričníkmi je označovaný ako konzervatívny. Preto veľmi prekvapuje, že v argumentácii neraz siaha po myšlienkach veľmi nekonzervatívnych kolegov, napríklad Teilharda de Chardin. Otvára také háklivé otázky, ako je napríklad časový súlad cirkevných sviatkov Vianoc a Veľkej noci s prírodným cyklom na južnej pologuli. Vieme si predstaviť Vianoce v lete a Veľkú noc na jeseň? Zaoberá sa čímsi, čo by sa dalo nazvať prírodná inkulturácia. Pýta sa, či je opodstatnené, aby pšeničný chlieb a hroznové víno boli jedinou matériou na slúženie omše. Lebo sú to pokrmy, ktoré sú absolútne typické len pre Stredozemie. Čo Ázia so svojou ryžou, čo Eskimáci?
Nejeden kunsthistorik mu bude vďačný, keď si prečíta časť Umenie a liturgia. Keď hovorí o zariadení chrámu, o cirkevnej hudbe, o slove, úžasne široký kultúrny nadhľad ho nevedie k detailom, ale buduje nad týmto všetkým akúsi intelektuálnu klenbu. Nie je menej odvážna ako tá, pod ktorou bude stávať ako pápež v Ríme.
Ešte sme ho vlastne ani poriadne nevideli ako pápeža, ale priznajme sa: málokto čaká, že bude taký spontánny a veselý ako Ján Pavol II. Hoci, ktovie, lebo v kapitole o tanci pri liturgii píše: "Je primerané, keď sa po liturgii nadobudnutá radosť prejaví aj svetsky, spoločným jedlom a tancom, a pritom sa nestratí zo zreteľa dôvod radosti, ktorý oslave dáva tak smer, ako aj mieru. Toto prepojenie liturgie a veselej svetskosti (kostola a hostinca) sa vždy bralo a stále sa berie ako niečo typicky katolícke."
Môžeme mať na novom pápežovi aj nálepku "chladný a odmeraný", no nezabúdajme - je z Bavorska.
Kardinál Joseph Ratzinger: Duch liturgie * Dobrá kniha * Trnava * 2005 * Preklad Rastislav Nemec
Autor: MICHAL KAISER(Autor je publicista)
