Román Zapálili sme onen svet (Ikar 2016) je akýsi okultisticko-satanisticko-pornografický príbeh mladej dvojice Sofie a Havrana, ktorá sa spoznala na sociálnej sieti.
Obaja protagonisti, jeden cielene, druhá (z)vedená, hľadajú vo svete narkotík, avantgardnej hudby, neviazaného sexu, dekadentnej filozofie a okultizmu cestu k „čiernemu štítu“.
Cieľom tejto cesty podľa Havrana je „vystúpiť na vrchol Čierneho štítu a spraviť symbolický krok nahor, do prázdna, do nemysliteľnej večnej odlúčenosti od absolútna“ – myslené vo verzii, že „ten, kto vystúpi na Čierny štít, sa stane tým, čo svätý Pavol nazval Syn zatratenia. Antikrist...
„Mojím cieľom je naplniť boží plán. Antikrist dokončuje dielo Krista. Podľa kresťanskej eschatológie pred druhým príchodom Krista na Zemi musí vládnuť Antikrist. Jeho zrodenie prinúti Boha, aby zasiahol a zničil svoje skazené dielo,“ hovorí Havran.
V texte je viacero odkazov na ezoterickú a okultnú literatúru aj na nórskeho hudobníka Jona Nödtveidta - satanistu, odsúdeného za vraždu homosexuála... Erotických pasáží tiež nie je práve málo, jedna z nich dokonca spĺňa predstavy štandardného čitateľa, ako vyzerajú okultistické orgie vo Viedni.
Sebastián netají obavy, že keby sa jeho zamestnávateľ dozvedel, že je autorom práve takéhoto opusu, dlho by sa v tej serióznej inštitúcii neudržal.
Literárna oslava hriechu
Výber miesta stretnutia nebol náhodný – pred prezidentským palácom totiž spáchali samovraždu upálením obidve hrdinky Sebastiánovho románu.
Havrana podozrievam, že tesne pred vyvrcholením zistil, ako veľmi mu na Sofii záleží – Sebastián moje podozrenie ani nepotvrdzuje, ani nevyvracia.
Pri fontáne sme sa spoznali na prvý pohľad - ja svoju identitu netajím a Sebastián (hovorme mu tak aj naďalej) vyzeral približne tak, ako som očakával. Vek na polovici medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, tetovačky na rukách aj pod tričkom... – proste alternatívny intelektuál ako vymaľovaný.
