Možno fantastiku nemáte radi. Možno nechcete strácať čas so žánrami sci-fi, horor či fantasy. Život je krátky a na výber je toľko vynikajúcich diel. Tak prečo by ste mali siahnuť práve po fantastike? Po tom prostoduchom žánri bez presahu?
Možno nemáte radi antológie poviedok. Hovoríte si, keď už sa začítam, tak do poriadneho románu od jedného autora, a nie do skupiny textov, ktoré môžu mať odlišný tón a rozkolísanú úroveň. Možno si vravíte toto všetko preto, lebo ste zatiaľ nenatrafili na Lesní lišky. Keď ich objavíte, názor zmeníte. Na fantastiku aj na antológie poviedok.
Lesní lišky sú snové, magické a ako sa píše v podtitule, znepokojujúce. Antológia siedmich vynikajúcich textov je vyskladaná z toho najlepšieho, čo ponúka aktuálna fínska fantastická tvorba.
“„Výber je príliš úzky. Ale dobrého vždy býva málo.“
„
Johana Sinisalo, ostrieľaná spisovateľka, scenáristka a textárka, držiteľkou literárnej ceny Finlandia, je autorkou prvej, mimoriadne silnej poviedky Transit. Je o autistickej dievčine a delfínoch, má detektívny nádych a realistickú formu podania.
Lesní lišky a další znepokojivé příběhy (Pistorius & Olšanská, Příbram 2016)Leena Krohn, autorka druhého textu Čarodejná kolébka, takmer sedemdesiatročná dáma, vyštudovala filozofiu a z jej poviedky v zbierke Lesní lišky to poznať. Dielo je snové, zimomriavky navodzujúce filozofické rozprávanie, ktoré môže mať viacero rovín a núti k platónovskému zamysleniu sa nad reálnosťou nášho sveta, ako ho poznáme. Ontologické a ekologické námety sú v jej tvorbe typické.
Maarit Verronen, autorka poviedky, podľa ktorej sa nazýva celá antológia a ktorá patrí do jej ranej tvorby, tiež nie je spisovateľským nováčikom. Dvakrát bola nominovaná na cenu Finlandia a získala viacero iných literárnych ocenení.
Podobne ako Leena Krohn aj ona vyštudovala filozofiu. Rada píše horory, v ktorých okrem iného čerpá aj z ranej tvorby Miku Waltariho.
Motýl Jyrki Vainonena je jedna z tých najznepokojujúcejších poviedok v celej zbierke. Príbeh sa odohráva akoby v inej realite, v priestore, ktorý sa celý čas snažíme nejako vymedziť, ale či uspejeme, je nejasné. Autor vie, ako na to, vedie kurzy tvorivého písania a fantastika je jeho cieľový žáner.
Pasi Ilmari Jääskeläinen má pre nás typicky fínsky zložité meno a je autorom poviedky, o ktorej by som napísala, že je to mindfuck, keby som nepísala recenziu do Magazínu o knihách. Kéž bychom tu byli taky, sci-fi v duchu Lema či Strugackovcov, je naliehavou dystopiou s prekvapivým vyvrcholením.
Tina Raevaara, vlastne podobne ako ostatní autori v tejto zbierke, narába s veľmi neobvyklými hrdinami. Gordonův příběh spracováva zvláštny svet, v ktorom vtáky vedú neľútostné vojny a jedna zranená potápka v nemocnici zapisuje príbeh chorého človeka. Surreálny pohľad, magický príbeh, zvláštne pocity sršiace z diela o medzidruhových vzťahoch nezaprú autorku biologičku a genetičku, ktorá sa v súčasnosti venuje výhradne písaniu.
Anna Leinonen a jej dielo Temná zhouba, uzda smrti uzatvárajú poviedkovú časť antológie Lesní lišky. Odkazuje na baltsko-severský folklór, ktorý je určitou inšpiráciou fínskeho podivna. Leinonenová je autorka a vydavateľka, ktorá sa venuje aj tvorbe pre deti a mládež.
V antológii sa mieša poetika, hororové a absurdné prvky, ktoré majú zväčša symbolický význam, surreálno a magický realizmus. Môžeme v nich badať podobnosť, či v niektorých prípadoch azda aj inšpiráciu Ernstom Theodorom Amadeom Hoffmannom, Edgarom, Allanom Poeom či Franzom Kafkom. Jedinou výčitkou pri knihe zostáva, že výber je príliš úzky. Ale dobrého vždy býva málo. Táto vysoká škola fantastiky by nemala uniknúť nielen milovníkom tohto žánru.
