V doslove knihy Tiene nad Veligradom Ivana Jungová píše, že jej cieľom bolo sprostredkovať život Slovanov dnešným deťom.
Jej opisy zvykov obyvateľov krajiny Morava z deviateho storočia, legiend, historických reálií, skutočných, aj vymyslených postáv a v neposlednom rade samotný príbeh však zďaleka nie sú vhodné len pre mladšiu čitateľskú kategóriu.
Fantasy na historickom pozadí
Ivana Jungová: Tiene nad Veligradom (Slovart 2016)Autorka literatúry pre deti vstúpila do vôd fantastiky ladne a rázne zároveň. Jej „dospelácky“ debut sa číta hladko, priam sám a mrzí len to, že na ďalšiu časť si bude treba počkať.
V prvej knihe trilógie Legenda o Braslavovi - Tiene nad Veligradom sa hneď v úvode vyberie trojica mladých hrdinov – Bojan, Rodan a Žiarovít, za bájnym gryfom. Od tejto udalosti sa odvíja celá zápletka knihy.
Po dramatickom stretnutí sa chlapci zmenia, nadobudnú určité schopnosti a začína byť zrejmé, že na nich čaká akési poslanie. Dynamizujúcim prvkom románov je zväčša putovanie či hľadanie. Nie je to inak ani v tomto príbehu. Chlapci sa vydávajú hľadať bájneho Braslava.
V krajine sa zatiaľ Slovania na čele s už pokrsteným Rastislavom, jeho synovcom Svätoplukom, s kniežaťom Veligradu Blahoslavom a s ďalšími veľmožmi pripravujú na vojnu s Frankmi. Franský panovník Ľudovít požaduje od Slovanov vazalské, čo Rastislav dlhodobo odmieta.
Krajina je plná franských duchovných (dúšnikov), ktorí Slovanov obracajú na novú vieru, a tí niekedy ochotne pristupujú na vzývanie nového boha, Krista, ktorý sa javí veľmi mocný. Stále si však zachovávajú aj vieru vo svojich bohov Perúna, Svaroga, Svarožiča a intenzívne zvyky.
Víly, piadimužíkovia, besy či gryf sú reálnou súčasťou nielen ich viery a legiend, ale aj skutočného života.
Ten je však realisticky tvrdý, s pohromami, víchricami, chorobami, so smrťou, nedostatkom soli, či verbovaním trinásťročných chlapcov do boja.
Pre odolnejšieho detského čitateľa
Kombinácia reality s fantastickými prvkami vytvára príjemne čítavé historické fantasy z lokálneho prostredia. Napriek občasným bojom a dramatickým scénam v knihe nie je výraznejšia násilná či sexuálna scéna, čím sa kniha zaraďuje medzi tituly vhodné aj pre kategóriu young adult.
Ústredná trojica chlapcov, sprevádzaná dievčinou Fialkou, vytvára zaujímavú partiu, ktorej zdatne sekundujú osudy starších hrdinov Radany, Blahoslava, Bielej baby, Medveboga a ďalších. Sú vykreslené detailne, autorka sa nikam nenáhli a dáva čitateľom priestor na to, aby sa s postavami patrične zžili. Vzťahy medzi chlapcami a dievčaťom sa prepletú a vytvoria tak povinnú romantickú linku.
Románu by sa dali vyčítať len detaily - azda pričasté používanie spojenia „predkovia sa ti v hlave pohádali“, ktoré vyznie spočiatku zaujímavo a vtipne, ale s narastajúcim počtom opakovaní začína nudiť až iritovať.
Otázne pôsobí aj ladenie obálky, ktoré azda zbytočne priamočiaro cieli na mladšie a detské publikum. Zopár scén, napríklad príhoda s duchmi v močiari počas zimného slnovratu, pôsobí pomerne silno a detský čitateľ pri nej musí byť odolnejší.
Vydavateľstvo Slovart má vo svojej stajni dve známe mená slovenskej fantasy - Alexandru Pavelkovú a Juraja Červenáka.
Čitatelia by mali zbystriť pozornosť, pretože Ivana Jungová vchádza na scénu s titulom, ktorý je síce určený aj mladšiemu publiku, ale aj tak môže týmto dvom ostrieľaným spisovateľom zdatne konkurovať.
