Autorka je spisovateľka a režisérka
Na nočnom stolíku mám položené okuliare do diaľky a diaľkový ovládač. Keď Ester zaspí, prenesieme ju do jej izby a s mužom si nakrájame melón, úplne jedno akej farby a zapneme si film. Nemáme televíziu, iba monitor a dvd mechaniku, takže pozeráme dévedečka. Niekedy cez tie filmy objavujem knihy.
Nemáme domáceho Vinterberga
Ďaleko od hlučného davu nepatrí medzi filmy, ktoré by ste čakali, že natočí Thomas Vinterberg. Ale tomu scenáru sa nemohlo dostať lepších rúk a kto sa nezľakne presladeného traileru, dostane dokonalé dve hodiny precíznej filmárskej roboty, subtílny príbeh v striedmej, ale presnej výprave, kde sa síce neplytvá ničím, ale divákovi nič nechýba.
Je to film, pri ktorom si slovenský filmár uvedomí, že podobná látka je, síce o poznanie ťažšie, ale predsa len realizovateľná aj v našich, inak komických finančných podmienkach, a že napriek tomu realizovaná na Slovensku nebola a tak skoro ani nebude.
V prvom rade je to preto, lebo nik z mojej generácie režisérov a scenáristov nemá Vinterbergov filmársky talent, seba pravdaže nevynímajúc.
Ale aj preto, lebo anglosaská literatúra je bohatá na texty, ktorým nielen národne cítiaca a väčšinou nekritickým entuziazmom nad hocijakým ,,blábolom“ jasajúca akože odborná obec, ale predovšetkým čitatelia, dávajú prívlastok svetová.
Thomas Hardy napísal svoj rovnomenný román v roku 1874, mal vtedy tridsaťštyri rokov a práve sa oženil. V tej dobe bol vo svojom veku už zrelým mužom. Vo svojich dielach sa venoval opisu vidieckeho ľudu, pádu človeka na existenčné dno, bral aj poslednú nádej postavám odsúdeným na trpký koniec.
Ak by bol chrbticou každého filmu iba príbeh, ak by mal za každú cenu prinášať zvraty, neočakávané riešenia, napätie, gradáciu a v závere katarziu, potom by Vinterberg po Hardyho románe nikdy nemal ani len pokukovať.
