Vilma Cibulková stvárňuje ženu, s ktorou si historické okolnosti kruto zahrajú. V pozadí stoja Martin Huba a Ester Geislerová. FOTO - MAGIC BOX
Na univerzálne mnohoúčelové vreckové nožíky sú odborníkmi Švajčiari. Keď sa do podobnej práce pustí niekto iný, zvyčajne to dopadne tak, že nožík, hoci vyrobený z kvalitnej ocele, nereže, nekrája, nestrihá, nevŕta, neskrutkuje, je nevzhľadný a má sklon rozpadávať sa. Film nie je nožík, ale na tom, aby z nakrúteného materiálu vznikol rovnako dobrý televízny seriál i film pre kiná, si už vylámali zuby onakvejší majstri ako Milan Cieslar (Dynamit, Jak chutná smrt, Lebensborn, Duše jako kaviár).
Po snímke Lebensborn - Pramen života druhý raz spolupracoval s Cieslarom Vladimír Körner. Do predlohy pretavil motívy z mnohých svojich predchádzajúcich scenárov (Adelheid, Místenka bez návratu, Kukačka v temném lese, Cukrová bouda, Údolí včel, Zánik samoty Berhof, Anjel milosrdenstva) - vojna, vzťahy rodičov a detí, obetí a katov, úteky pred krutou realitou, láska konfrontovaná s inštitucionalizovaným násilím, milosrdenstvo ako jediné reálne východisko. K tomu všetkému teraz ešte pridal aj stále aktuálnu tému odsunu sudetských Nemcov.
Film rozpráva o obetavej a zbožnej Helge, ktorá má dieťa s raneným nacistickým dôstojníkom. Predovšetkým je však o tom, ako v našich končinách už oddávna víťazia lož a nenávisť. Zaujímavé: hoci tu celé desaťročia vládnu a rozhodujú rôzni zbabelci, karieristi, psychopati, ľudia bez morálky a zľutovania, nedarí sa im vykoreniť lásku a pravdu.
Režisér dal v podstate komornému príbehu podobu historického veľkofilmu. Odohráva sa v rozpätí dvoch dekád, od Litvy cez Československo a Rakúsko až po Belgické Kongo, je v ňom na šesťsto postáv a vyžiadal si 2500 kostýmov. Lenže je to veľkofilm nízkorozpočtový, veď náklady predstavujú len 70 miliónov korún, za ktoré má okrem práve uvádzanej verzie pre kiná do roka a do dňa vzniknúť ešte štvordielny televízny seriál.
Silnými stránkami sú herecké výkony Vilmy Cibulkovej v role Helgy, Igora Bareša ako odporného podliaka Čevoru i Martina Hubu. Veľká, chvíľami až priveľká, zodpovednosť spočíva na Ester Geislerovej, ktorá hrá Helginu dcéru Dorli. Výrazní sú aj Jiří Lábus a Ondřej Vetchý vo vedľajších postavách.
Kameraman Jiří Macháně ladí obraz skôr poeticky, do pochmúrneho a mrazivého pološera, v ktorom takmer niet miesta pre jasné teplé slnečné lúče. No ani sofistikovaná kamera, dobrí herci či atraktívna téma nedokážu prekryť viacero slabých miest. Ani taký kvalitný scenárista, akým je Körner, by nemal rezignovať na dramaturgickú oponentúru. Najmä ak sa nemôže spoľahnúť na pomoc réžie.
Výsledok je miestami prepiato patetický, násilne poetický, ale aj prvoplánovo popisný. Pôsobí rušivo, kazí dôveryhodnosť, presvedčivosť, pútavosť. Zbytočné chyby kazia celkový dojem z inak veľmi zaujímavého a ambiciózneho diela. Tým zaujímavejšie bude sledovať, ako autori poskladajú nakrútený materiál do televíznej seriálovej podoby.
Recenzia/film
Krv zmiznutého (Krev zmizelého) q ČR 2005 q 126 minút q Námet a scenár: Vladimír Körner q Réžia: Milan Cieslar q Kamera: Jiří Macháně q Hrajú: Vilma Cibulková, Martin Huba, Ester Geislerová, Igor Bareš, Václav Jiráček, Vladimír Dlouhý, Ondřej Vetchý, Jiří Lábus, Simona Stašová, Marko Igonda, Marek Vašut, Roman Pomajbo, Yveta Kornová q Premiéra v SR: 21. apríla
