Chceme ľudí na ministerstve presvedčiť, aby prebrali za festival spoluzodpovednosť, hovorí šéfka Divadelnej Nitry DARINA KÁROVÁ. Najväčší medzinárodný festival divadla na Slovensku sa začína už o pár dní a bude to jeho jubilejný 25. ročník. Sústredil sa na divadlá, ktoré vo svojich osobnostných výpovediach viac riskujú.
Čo máme hľadať za tohtoročnou témou festivalu?
"Náš festival má dvadsaťpäť rokov. Témou Óda na radosť? Minulosť - prítomnosť - budúcnosť sa chceme pýtať, ako sa Európa so sebou vyrovnáva. Oslava hodnôt v rozmanitom prostredí v nej je dnes spochybnená zrážkami kultúr medzi Východom a Západom ako dôsledku niekoľko storočnej imperiálnej politiky. Následky vidíme v podobe prílevu obrovského množstva emigrantov a v prebiehajúcej vojne proti teroru. Hľadáme, ako na to reaguje divadlo."
Zahraničné inscenácie ostávajú pre diváka do poslednej chvíle prekvapením, domáce už možno pozná. Podľa čoho ste z tých našich vyberali?
"Hľadali sme tvorcov, ktorí hľadajú v aktuálnych témach vnútornú pravdu a vedia sa s nimi stotožniť tak, že výsledkom je osobnostná výpoveď. Ťažko to opísať, ale chceli sme dať priestor divadlám, ktoré idú po menej tradičnej línii alebo lepšie povedané - také, čo viac riskujú. Je ich dosť, aj preto je tento rok počet domácich inscenácií vyšší."

Prečo tento rok nie je vo výbere Slovenské národné divadlo?
"Nechceli sme spĺňať parametre reprezentatívnosti, sústredili sme sa na to, čo zodpovedá nášmu konceptuálnemu zameraniu. Robíme program podľa vnútorných kritérií a chceli sme dať priestor menším zaujímavým produkciám. Nedostali sa sem aj mnohé ďalšie inscenácie z iných divadiel. Ponuka sa navyše ťažko posudzuje, chýba nám kvalitná kritika, zásadný pohľad na celú sezónu. Takto to vyhodnotila naša dramaturgia."
Do akej miery súvisí dramaturgia s finančnými podmienkami festivalu?
"Od začiatku sme sa snažili predstavovať veľké mená európskeho divadla, často sme však pozývali aj mladých tvorcov z Európy, ktorým sa sľubná kariéra ešte len otvárala. Bola to akoby cnosť z núdze, nemali sme dostatok peňazí na drahé inscenácie. Na druhej strane finančné limity sa často ukázali ako prínosné – priniesli sme ešte neobjavené veci a ukázalo sa, že sme hľadali správne, lebo predurčovali vývin v divadelnom umení. Ukazuje sa však, že ani podujatie s tradíciou, kreditom a významom nemá dotáciu zaistenú dopredu."
Divadelná Nitra má široký sprievodný program. Nebolo by cestou ubrať z neho v prospech kvalitnej zahraničnej ponuky?
V sprievodnom programe chceme vyhovieť širšej časti publika, ktorá možno nikdy nebude prejavovať o alternatívny druh repertoáru záujem. Je tu preto, aby pripútal pozornosť, aby ľudia vedeli, že je tu veľký sviatok divadla. Je to dôležitá súčasť. Ešte je tu cesta meniť profil festivalu, ale to je otázka zásadného systémového charakteru.“

Uvažujete nad ňou?
„Štvrťstoročie festivalu je medzník, robí sa bilancia. Sme neštátny subjekt a to, ako sa jeho osud vyvinie, závisí aj od toho, či sa nám podarí kompetentných v štátnom rezorte presvedčiť, aby prebrali za festival spoluzodpovednosť. Samozrejme, sú tu aj iné cesty – urobiť festival monodrám alebo sa venovať inscenáciám, ktoré si do veľkej miery na seba zarobia. Vstupujeme do konfrontácie, ale aj o tom má jeden festival byť."