Román PETRA ŠULEJA Spolu má viac interpretačných rovín. Jednu tvoria spomienky hlavného hrdinu na starého otca, veterána prvej svetovej vojny, ktorý ujde z ruského zajatia na Sibíri a vracia sa cez celú Áziu domov. Vychádza zo skutočného príbehu architekta Ladislava Hudeca, ktorý vyskočil aj s bratom z vlaku kdesi za Čitou, dostal sa do Číny a už sa nevrátil. Zostal v Šanghaji, kde sa stal úspešným architektom. Ďalšiu líniu tvorí profesijný život hlavného hrdinu – hudobného publicistu, dídžeja a hudobného kritika. A tú tretiu tvorí láska.
Píšete o láske, ale pomerne netypickej – o vzťahu jedného muža s dvoma ženami či dokonca o láske tejto trojice navzájom. Je niečo také v živote reálne?
„Či je to reálne, to neviem.“
Vyskytuje sa to?
„Určite sa to vyskytuje, aj keď neviem, v akých formách.“
Vo vašom príbehu nejde len o sexuálny vzťah, ale o citové puto medzi troma ľuďmi.
„Áno. Ale na túto tému bolo nakrútených veľa filmov, od komédií až po drámy, a aj niektorí významní spisovatelia mali podobné vzťahy, napríklad Majakovskij žil s dvoma ženami. Kamarát robil na túto tému rešerš – lebo sa usilujeme adaptovať môj román do rozhlasovej podoby – a našiel takých postáv v dejinách umenia a literatúry viac. V podstate mi išlo aj o juxtapozíciu, ktorú tvorí vzťah hlavného hrdinu – respektíve jeho bohémsky život v súčasnej Bratislave – voči útrapám v prvej svetovej vojne.“
Bol to provokačný zámer?
„Pokiaľ ide o vzťah trojice, rátal som s nabúraním istých zabehnutých vzorcov, aj keď nie som naivný a nemyslím si, že by môj román mohol niečo zmeniť. Koniec koncov, v 20. storočí boli napísané oveľa extrémnejšie knihy a de facto už v 19. alebo v 18. storočí vznikli takéto knihy, ktoré dnes považujeme vlastne za klasiku. Či už ide o Markíza de Sade, alebo o grófa z Rochesteru. A potom je tu celá francúzska Belle époque, Henry Miller a ďalší. Nemyslím si, že by môj román bol niečo extra, niečo, čo tu ešte nebolo.“
Možno v slovenskom prostredí áno.
